TEHERÁN - Ozbrojený konflikt na Blízkom východe vyvoláva obavy najmä kvôli ropnému trhu. Analytici však upozorňujú na ešte závažnejšie riziko – narušenie vodnej infraštruktúry, od ktorej závisia milióny obyvateľov regiónu.
Ropa nie je najväčší problém
Keď sa hovorí o vojne v oblasti Perzského zálivu, väčšina pozornosti sa sústreďuje na ropné polia a ceny energií. Odborníci však čoraz hlasnejšie upozorňujú, že oveľa vážnejšie dôsledky môže mať niečo iné – prístup k pitnej vode.
Boje totiž zasahujú zariadenia, ktoré zabezpečujú zásobovanie miest vodou. Ak by došlo k ich väčšiemu poškodeniu alebo k prerušeniu prevádzky, región by mohol čeliť kríze bez precedensu. Analytici varujú, že výsledkom by mohla byť rozsiahla humanitárna katastrofa.
Zraniteľné zariadenia na pobreží
Podľa portálu Euronews sa v posledných dňoch útoky netýkali iba energetickej infraštruktúry. Zasiahnuté boli aj odsoľovacie stanice, ktoré premieňajú morskú vodu na pitnú.
Tieto zariadenia sú pre štáty Perzského zálivu kľúčové. Bez nich by veľké mestá prakticky nemali zdroj pitnej vody. Ak by prestali fungovať, niektoré krajiny by sa mohli ocitnúť bez väčšiny zásob už v priebehu niekoľkých dní.
„Každý hovorí o Saudskej Arábii a jej susedoch ako o ropných štátoch. Ja ich nazývam kráľovstvami slanej vody,“ povedal riaditeľ Centra pre Blízky východ na univerzite v Utahu Michael Christopher Low.
„Ide o vodné veľmoci vytvorené ľudskou technológiou a poháňané fosílnymi palivami. Je to jeden z veľkých technologických úspechov 20. storočia – a zároveň veľká zraniteľnosť,“ dodal.
Väčšina pitnej vody vzniká z mora
Odsoľovacie stanice sa nachádzajú priamo na pobreží Perzského zálivu. Práve preto sú v dosahu rakiet či dronov.
Závislosť jednotlivých krajín od tejto technológie je pritom obrovská:
- Kuvajt získava z odsoľovania približne 90 % pitnej vody
- Omán asi 86 %
- Saudská Arábia približne 70 %
Poškodenie čo i len jedného veľkého zariadenia by preto mohlo mať okamžité následky pre milióny obyvateľov.
Obe strany sa obviňujú z útokov
Prvé signály možného rizika sa už objavili. Bahrajn obvinil Irán, že poškodil jedno z miestnych zariadení na odsoľovanie vody.
Teherán naopak tvrdí, že americký nálet zasiahol odsoľovaciu stanicu na ostrove Kešm v Hormuzskom prielive, čo obmedzilo dodávky vody približne pre tridsať dedín.
Nádrže sú takmer prázdne
Situáciu ešte zhoršuje dlhodobý nedostatok zrážok. Irán čelí už niekoľko rokov extrémnemu suchu a zásoby vody v nádržiach rýchlo klesajú. V niektorých prípadoch dosiahli už len približne desatinu kapacity.
„Už minulý rok v lete sa dokonca diskutovalo o možnosti evakuácie hlavného mesta,“ uviedol Ed Cullinane z organizácie Global Water Intelligence (GWI).
„Neviem si predstaviť, ako bude situácia vyzerať toto leto, ak budú pokračovať boje, hospodárska kríza aj vážny nedostatok vody,“ dodal.
Nebezpečný „čierny dážď“
Konflikt prináša aj ďalšie ekologické riziká. Po útokoch na ropné zariadenia nad Iránom vedci zaznamenali takzvaný čierny dážď, ktorý obsahuje toxické látky.
Miestni obyvatelia podľa agentúry AP hlásili problémy s dýchaním, pálenie očí a podráždenie hrdla.
Generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus varoval, že poškodenie ropných zariadení môže znečistiť nielen ovzdušie, ale aj potraviny a vodné zdroje.
„Takéto hrozby môžu mať vážne zdravotné následky najmä pre deti, starších ľudí a osoby s už existujúcimi zdravotnými problémami,“ upozornil.
Dominový efekt v celom regióne
Analytici citovaní portálom RealClearPolitics upozorňujú, že konflikt môže mať omnoho širšie následky než len kolísanie cien ropy.
Vodná infraštruktúra je totiž úzko prepojená s energetickou sieťou. Mnohé odsoľovacie stanice fungujú spoločne s elektrárňami a využívajú spoločné technické systémy.
Ak by bol zasiahnutý energetický sektor, výroba pitnej vody by sa mohla obmedziť prakticky okamžite.
V takom prípade by sa kríza mohla šíriť regiónom rýchlosťou dominového efektu – a milióny ľudí by zostali bez základnej životnej potreby.
