BERLÍN – Manažérka legálneho bordelu Catherine De Noire tvrdí, že realita sexbiznisu je úplne iná, než si väčšina ľudí predstavuje. Tridsaťdvaročná žena, ktorá zároveň študuje doktorát z psychológie, prezradila niektoré z najbizarnejších situácií, ktoré za takmer desať rokov práce zažila.
Catherine riadi jeden z najväčších legálnych bordelov v Európe a na sociálnych sieťach ju sleduje viac než 450-tisíc ľudí. Často tam zverejňuje pohľady do zákulisia svojej práce a vysvetľuje, ako funguje legálny sexbiznis. Ako píše The Sun, počas svojej kariéry sa stretla s množstvom nečakaných situácií. Spomína napríklad prípad matky a dcéry, ktoré pracovali v bordeli súčasne – dokonca v susedných izbách.
Niekoľko nezvyčajných príbehov
„Keď som to prvýkrát zistila, bola som šokovaná. Predstavila som si seba a vlastnú matku v takej situácii, čo bolo veľmi nepríjemné,“ priznala. Dodala však, že práca ju naučila nehodnotiť životné rozhodnutia iných ľudí. „Ak sú s tým obaja spokojní a nerobia nič nelegálne, nie je mojou úlohou zasahovať,“ vysvetlila. Ďalší nečakaný príbeh sa týkal manželského páru. Jedna zo sexpracovníčok skrývala svoju prácu pred manželom, ktorý však raz bordel navštívil náhodou s priateľmi – a zistil, že jeho manželka tam pracuje.
Hoci to spočiatku vyvolalo konflikt a žena sľúbila, že s prácou skončí, napokon sa k nej vrátila. Podľa Catherine to paradoxne viedlo k otvorenejšej komunikácii medzi partnermi. Manžel sa dokonca neskôr stal jej občasným klientom. Manažérka si spomína aj na zvláštne požiadavky zákazníkov. Jeden z nich si napríklad objednal erotické „roleplay“ ako inštalatér – no namiesto toho celý čas opravoval vaňu a toaletu v izbe. V inom prípade zas počas stretnutia jeden z pracovníkov omylom zapálil izbu.
Veľkým problémom sú stereotypy
Catherine tvrdí, že veľkým problémom sú stereotypy o ľuďoch v tomto odvetví. „Mnohí si predstavujú manažéra bordelu ako muža v kožuchu, obklopeného drogami a zbraňami,“ hovorí. „Alebo ženskú verziu – staršiu madam, ktorá neustále fajčí a kedysi sama pracovala v sexbiznise.“ Keď sa s ňou ľudia stretnú osobne, bývajú prekvapení. „Som obyčajná žena po tridsiatke, ktorá študuje psychológiu a skúma sexprácu. Zvyčajne mi povedia: „Čakal som niekoho veľmi podozrivého, ale ty si úplne normálna.‘“
K práci sa dostala náhodou počas bakalárskeho štúdia psychológie, keď mala 22 rokov. Narazila na rozhovor s manažérom legálneho bordelu, ktorý opisoval, že podnik môže fungovať aj eticky. Podľa nej v kluboch, kde pracuje, majú ženy plnú kontrolu nad svojou prácou – samy rozhodujú, čo budú robiť, s kým a za akú cenu. Stanovujú si vlastný pracovný čas a klubu platia iba nájom za izbu.
Prísne kontroly
Catherine zároveň zdôrazňuje, že v krajinách, kde je sexbiznis legálny, podliehajú takéto podniky prísnym kontrolám hygieny, bezpečnosti a pravidelným policajným návštevám. „Ľudia si často predstavujú ženy na drogách, násilných manažérov a nebezpečných klientov,“ hovorí. „Také prípady existujú, ale väčšinou tam, kde je sexpráca nelegálna.“ Podľa nej je práve regulácia jedným z kľúčov k bezpečnejšiemu fungovaniu tohto kontroverzného odvetvia.
