USA - Na prvý pohľad ide len o telesný detail, ktorý si mnohí spájajú s genetikou či držaním tela. Odborníci však upozorňujú, že výraznejšie vystupujúci zadok môže v niektorých prípadoch súvisieť aj s fungovaním mozgu.
Výskumy naznačujú, že neurovývinové poruchy, ako sú autizmus a ADHD, sa nemusia prejavovať len správaním či problémami s pozornosťou. U časti ľudí sa môžu odraziť aj na držaní tela – konkrétne v podobe tzv. predného náklonu panvy.
Ide o stav, pri ktorom je panva naklonená dopredu viac, než je prirodzené. To spôsobuje výraznejšie prehnutie v driekovej oblasti, vystúpené brucho a zadok, ktorý pôsobí väčší a viac vystrčený dozadu. Tento postoj je niekedy neformálne označovaný ako „kačací zadok“.
U týchto detí sa objavuje častejšie
Hoci predný náklon panvy môže mať ktokoľvek, odborníci upozorňujú, že častejšie sa vyskytuje u detí s autizmom alebo ADHD. V Spojených štátoch má podľa odhadov autizmus približne jedno z 31 detí vo veku nad osem rokov, informuje portál New York Post. ADHD bolo v roku 2022 diagnostikované približne jednému z deviatich detí vo veku od troch do 17 rokov.
Jedným z dôvodov, prečo sa tento problém u týchto detí objavuje častejšie, je znížené svalové napätie. Slabšie svaly stredu tela a sedacích svalov nedokážu udržať panvu v správnej polohe. K tomu sa často pridáva dlhé sedenie alebo opakované pohyby, napríklad chôdza po špičkách, ktoré skracujú bedrové ohýbače a ešte viac posúvajú panvu dopredu.
Existujú účinné riešenia
Deti s autizmom či ADHD zároveň často zápasia s rovnováhou, koordináciou a vnímaním vlastného tela, čo im sťažuje udržiavanie správneho postoja pri státí aj chôdzi. Výsledkom môžu byť aj ďalšie posturálne odchýlky – predsunutá hlava, zaguľatené ramená či výraznejšie prehnutý driek.
Jedna zo štúdií využívajúca 3D analýzu pohybu ukázala, že školopovinné deti s autizmom majú pri chôdzi výraznejší predný náklon panvy než ich rovesníci. Zároveň sa menej odrážali členkami a ich bedrá zostávali viac ohnuté dopredu. Iný výskum zistil, že chlapci s ADHD mali v priemere uhol predného náklonu panvy o 4,5 stupňa väčší než deti bez tejto diagnózy. Autori štúdie uviedli, že práve tento uhol môže predstavovať špecifický pohybový znak spojený s prejavmi ADHD.
Predný náklon panvy nemusí byť vždy problémom, no u niektorých ľudí môže spôsobovať bolesti krížov, bedier či kolien a ovplyvňovať rovnováhu aj rýchlosť pohybu. Dobrou správou je, že existujú účinné riešenia. Pomáhajú najmä cviky zamerané na natiahnutie bedrových svalov a posilnenie sedacích svalov, zadných stehien a stredu tela. Odborníci odporúčajú, aby deti s autizmom alebo ADHD cvičili pod dohľadom fyzioterapeuta či ergoterapeuta, ktorý dokáže cvičenia prispôsobiť ich potrebám a zohľadniť aj prípadné senzorické citlivosti.
