ANKARA - Vedci ich označili za anomáliu ľudského druhu. Členovia jednej rodiny z Turecka sa pohybujú po štyroch ako zvieratá, čo je u moderných dospelých ľudí jav, aký nemá obdobu. Prípad fascinuje vedcov už vyše 20 rokov.
Každá rodina má svoje zvláštnosti, no prípad rodiny Ulasovcov z Turecka šokoval celý vedecký svet. Niektorí jej členovia sa totiž pohybujú výlučne po štyroch, pričom odborníci hovoria o jave, ktorý nemá v modernej ľudskej populácii precedens. Rodina žila v odľahlej tureckej dedine a do centra pozornosti sa dostala začiatkom 21. storočia, keď vedci publikovali štúdiu o piatich súrodencoch, ktorí sa pohybovali spôsobom pripomínajúcim medvedie lezenie. Príčina ich správania rozdelila odbornú verejnosť.
Evolučný psychológ profesor Nicholas Humphrey z London School of Economics sa po vydaní štúdie vybral osobne do Turecka, aby sa s rodinou stretol. Rodičia mali 18 detí, no len šesť z nich sa narodilo s tzv. kvadrupedalizmom, teda chôdzou po štyroch – javom, ktorý u dospelých ľudí dosiaľ nebol zaznamenaný. „Nikdy by mi nenapadlo, ani v tej najdivokejšej vedeckej fantázii, že by sa moderný človek mohol vrátiť do živočíšneho stavu,“ povedal Humphrey v dokumente 60 Minutes Australia z roku 2018. „To, čo nás odlišuje od zvierat, je fakt, že chodíme po dvoch a držíme hlavu vzpriamene,“ dodal.
Ide o genetickú poruchu?
Dokument rodinu dokonca označil za „chýbajúci článok medzi človekom a opicou“ a naznačil, že by podľa súčasných poznatkov vôbec nemali existovať. Napriek tomu sa presnú príčinu ich pohybu dodnes nepodarilo jednoznačne vysvetliť. Niektorí odborníci sa domnievajú, že ide o genetickú poruchu, ktorá akoby „vymazala“ posledné tri milióny rokov ľudskej evolúcie. Iní túto teóriu odmietajú a tvrdia, že neexistuje jediný gén zodpovedný za vzpriamenú chôdzu.
Humphrey upozornil, že všetci postihnutí súrodenci – dnes vo veku 22 až 38 rokov – trpia špecifickým poškodením mozgu. Magnetická rezonancia odhalila zmenšenú časť mozgu známu ako mozočkový červ (cerebellar vermis). Zároveň však priznal, že ani toto poškodenie samo o sebe nevysvetľuje ich pohyb. „Aj deti s poškodeným mozočkom, dokonca aj bez neho, dokážu chodiť vzpriamene,“ vysvetlil.
Deti neboli vedené k chôdzi po dvoch
Ako píše indy100.com, zaujímavý je aj spôsob, akým sa Ulasovci pohybujú. Na rozdiel od šimpanzov či goríl, ktoré sa opierajú o kĺby prstov, tureckí súrodenci kráčajú po dlaniach, pričom prsty držia zdvihnuté. „Šimpanzy si pri takejto chôdzi ničia prsty,“ povedal Humphrey pre BBC. „Tieto deti si však zachovali ich obratnosť – dievčatá napríklad dokážu háčkovať a vyšívať.“
Vedec preto nevylučuje, že ide o pohyb podobný tomu, akým sa mohli pohybovať naši priamy predkovia. Zachovanie obratných prstov by im umožňovalo manipulovať s nástrojmi – čo bolo kľúčové pre vývoj ľudskej inteligencie. „Je možné, že vidíme stav medzi zostupom zo stromov a plne vzpriamenou chôdzou,“ uviedol Humphrey.
Zmena nastalo po poskytnutí chodítka
Zároveň však ponúkol aj jednoduchšie vysvetlenie: deti neboli vedené k chôdzi po dvoch. V dedine, kde vyrastali, neexistovala zdravotná starostlivosť ani rehabilitácia, ktorá by im pomohla prejsť z detského lezenia na vzpriamenú chôdzu. Keď Humphrey rodine poskytol chodítko, výsledok ho šokoval. „Do pár hodín nastala neuveriteľná premena,“ opísal. Deti, ktoré nikdy nechodili po dvoch, sa s nadšením prešli po izbe.
„Na ich tvárach bola radosť a pocit úspechu, akoby práve vstúpili do sveta, o ktorom si mysleli, že doň nikdy nebudú patriť,“ dodal. Skúsenosť mu podľa vlastných slov priniesla hlboký rešpekt k ľudskému duchu. „Ukázalo mi to, že aj ľudia v tých najťažších podmienkach dokážu prekonať svoje obmedzenia a zachovať si dôstojnosť,“ uzavrel.
