EGYPT - Oficiálne prvenstvo patrí Egyptu, no nový výskum z Indonézie spochybnil doterajšie dejiny. Podľa kontroverznej štúdie môže byť tzv. pyramída Gunung Padang stará až 25-tisíc rokov. Odborníci sa však nevedia zhodnúť, či ide vôbec o dielo človeka.
Guinnessova kniha rekordov v súčasnosti označuje Džoserovu stupňovitú pyramídu v Egypte (približne 2630 pred n. l.) za najstaršiu pyramídu na svete. Túto istotu však nedávno narušila štúdia publikovaná v októbri v odbornom časopise Archaeological Prospection. Výskum vedený Dannym Hilmanom Natawidjajom z Indonézskeho inštitútu vied tvrdí, že jedna z vrstiev stavby Gunung Padang v Indonézii by mohla pochádzať až z obdobia okolo 25 000 rokov pred naším letopočtom. To by znamenalo, že vznikla tisíce rokov pred vznikom známych civilizácií.
Masívna andezitová láva
Autori štúdie uvádzajú, že jadro pyramídy tvorí precízne opracovaná masívna andezitová láva a že najstaršia časť stavby pravdepodobne vznikla ako prirodzený lávový kopec, ktorý bol následne tvarovaný a architektonicky upravený. Podľa vedcov tento objav naznačuje existenciu vyspelých stavebných techník už počas poslednej doby ľadovej. „Naše zistenia spochybňujú tradičný názor, že ľudská civilizácia a pokročilé staviteľstvo sa objavili až s nástupom poľnohospodárstva približne pred 11-tisíc rokmi,“ uvádzajú autori.
Ako ďalší príklad spomínajú aj slávne nálezisko Göbekli Tepe v Turecku, ktoré podľa nich dokazuje, že ľudia dokázali stavať monumentálne stavby ešte pred rozvojom poľnohospodárstva. Podľa štúdie museli mať stavitelia Gunung Padangu pozoruhodné murárske schopnosti.
Chýbajú dôkazy
Nie všetci odborníci však s týmito závermi súhlasia. Flint Dibble z Cardiff University označil štúdiu za problematickú a priznal, že ho prekvapilo, že bola vôbec publikovaná. Pre vedecký časopis Nature uviedol, že neexistujú jasné dôkazy o tom, že pochované vrstvy vytvorili ľudia. „Materiál, ktorý sa zosúva zo svahu, sa prirodzene usporiada,“ vysvetlil a dodal, že chýbajú dôkazy opracovania alebo iné znaky ľudskej činnosti.
Ide o prepis dejín ľudstva alebo len o zaujímavý omyl?
Podobný názor zastáva aj Bill Farley z Southern Connecticut State University. Podľa neho síce pôdne vzorky z Gunung Padangu boli správne datované na približne 27-tisíc rokov, no neobsahujú typické znaky ľudskej aktivity, ako sú uhlíky či zvyšky kostí. Autor výskumu Natawidjaja na kritiku reagoval otvorene. Tvrdí, že jeho tím je pripravený spolupracovať s odborníkmi z celého sveta. „Sme otvorení výskumníkom, ktorí by chceli prísť do Indonézie a realizovať vlastný výskum Gunung Padangu,“ uviedol.
Situáciu berie vážne aj samotný odborný časopis. Spolueditor Archaeological Prospection potvrdil, že v súvislosti so štúdiou bola spustená interná kontrola. Či ide o prepis dejín ľudstva alebo len o zaujímavý omyl, ukážu až ďalšie výskumy. Jedno je však isté – Gunung Padang opäť rozvíril vedeckú komunitu po celom svete.
