ČÍNA - Archeológovia už desaťročia odmietajú otvoriť hrobku čínskeho cisára Čchin Š’-chuanga, ktorý zomrel pred viac ako 2 200 rokmi.
Vládca, ktorý v rokoch 221 až 210 pred naším letopočtom zjednotil Čínu, odpočíva v obrovskom mauzóleu stráženom slávnou armádou terakotových bojovníkov. Títo hlinení vojaci a kone boli náhodne objavení farmármi v roku 1974 v čínskej provincii Šen-si – odvtedy fascinujú celý svet.
Strach z otvorenia
Samotná cisárova hrobka však ostáva nedotknutá. Archeológovia sa k nej neodvážia priblížiť z jediného dôvodu – obávajú sa, že jej otvorenie by spôsobilo nenapraviteľné škody. Navyše existujú historické záznamy, ktoré hovoria o smrtiacich pasciach ukrytých vo vnútri, informuje portál IFL Science.
Podľa staročínskych zápiskov historika S’-ma Čchianga, napísaných približne sto rokov po cisárovej smrti, bolo mauzóleum naplnené neoceniteľnými pokladmi a rafinovanými obrannými mechanizmami. „Remeselníkom prikázali, aby vyrobili kuše a šípy pripravené vystreliť na každého, kto vstúpi do hrobky,“ uvádza historik. Ďalej opisuje aj systémy tekutých ortuti, ktoré mali symbolicky zobrazovať rieky Jang-c’-ťiang, Huang-che či celé moria.
Hrobka nebola nikdy otvorená ani vykradnutá
A práve ortuť predstavuje najreálnejšie nebezpečenstvo aj dnes. Podľa jednej štúdie z roku 2020 môže z hrobky unikať vysoko volatilná ortuť cez trhliny, ktoré sa v konštrukcii vytvorili počas stáročí. To by potvrdzovalo, že hrobka nebola nikdy otvorená ani vykradnutá. Vedci síce uvažovali o použití moderných neinvazívnych techník, ktoré by umožnili nahliadnuť dovnútra bez poškodenia, no žiadna z metód zatiaľ nebola realizovaná. Hrobka prvého čínskeho cisára tak naďalej zostáva jedným z najväčších nepreskúmaných tajomstiev archeológie.
