USA - Vedci z Univerzity v Colorade odhalili starobylé organizmy skryté hlboko pod arktickým ľadom a varujú pred možnými dopadmi klimatických zmien.
Tím vedcov pod vedením Tristana Cara z University of Colorado Boulder sa vydal do Permafrost Tunnel Research Facility v centrálnej Alaske, aby preskúmal permafrost vo výške 350 stôp. Permafrost – zmrazená zmes pôdy, ľadu, hornín a zachovaných zvyškov rastlín, zvierat a mikroorganizmov – ukrýval aj kosti dávnych bizónov a mamutov. „Prvý dojem je intenzívny zápach, ako v zatuchnutom suteréne, ktorý stojí príliš dlho,“ uviedol Caro, dnes pôsobiaci ako postdoktorand na California Institute of Technology. „Pre mikrobiológa je to vzrušujúce, pretože zaujímavé pachy často naznačujú mikrobiálnu aktivitu.“
Hrozba klimatickej zmeny
Vedci odobrali vzorky staré až 40 000 rokov a následne ich namočili do vody a inkubovali pri teplotách 4–12 °C, čo simuluje arktické letné podmienky a predpokladané oteplenie v budúcnosti. Vedci varujú, že taje permafrost by mohol „prebudiť“ mikroorganizmy, ktoré by uvoľňovali skleníkové plyny, ako oxid uhličitý a metán, do atmosféry. Sebastian Kopf, profesor geologických vied a spoluautor štúdie, označil situáciu za „jedno z najväčších neznámych v reakcii na klimatické zmeny“. „Ako ovplyvní taje všetkého tohto zmrazeného pôdneho materiálu ekológiu regiónov a rýchlosť klimatických zmien, keď vieme, že tu je uložené množstvo uhlíka?“ pýta sa Kopf.
Postupne sa začali mikroorganizmy aktivovať
Po roztopení permafrostu sa mikroorganizmy začali postupne aktivovať, informuje na svojom webe indy100.com. Po šiestich mesiacoch dokázali tvoriť viditeľné kolónie a biofilmy, ktoré sú schopné rozkladať organickú hmotu a uvoľňovať oxid uhličitý. „Tieto vzorky nie sú mŕtve, stále dokážu hostiť robustný život,“ vysvetľuje Caro. Zaujímavé je, že vyššie teploty nezrýchlili aktiváciu mikroorganizmov, čo znamená, že emisie skleníkových plynov môžu nastať až po niekoľkých mesiacoch trvajúceho oteplenia.
Dopady na budúcnosť Výsledky poukazujú na skutočné riziko, že dlhšie arktické letá zvýšia aktivitu starých mikroorganizmov a emisie skleníkových plynov. „Dôležitý nie je iba jeden horúci deň, ale predĺženie letnej sezóny, kedy teplé teploty zasahujú aj do jesene a jari,“ dodáva Caro.
Skúmanie starobylých ekosystémov
Vedci však upozorňujú, že je potrebné preskúmať aj permafrost z iných regiónov sveta, ako sú Sibír či ďalšie arktické oblasti, aby sa overilo, či sa rovnaké javy vyskytujú aj tam. „Zatiaľ sme preskúmali len malý úsek permafrostu,“ pripomína Caro. Tento výskum tak odhaľuje, že starodávne mikroorganizmy pod arktickým ľadom môžu predstavovať významný faktor pri zmene klímy, a upozorňuje na nutnosť ďalšieho skúmania týchto starobylých ekosystémov.
