VEĽKÁ BRITÁNIA - Keď človek odchádza z tohto sveta, telo začne robiť veci, ktoré môžu pre príbuzných pôsobiť desivo či znepokojujúco. Jedným z nich je aj zvláštny zvuk, ktorý sa objavuje len pár hodín pred smrťou. Odborníci ho nazývajú „zvuk odchádzania“ – no bežní ľudia o ňom vedia len málo. A práve preto dokáže vyvolať paniku. Čo tento zvuk znamená a prečo je posledným hlasom, ktorý človek vydá?
Tí, ktorí pracovali v paliatívnej starostlivosti alebo sprevádzali blízkych v ich posledných chvíľach, poznajú fenomén nazývaný „death rattle“ – po slovensky sa mu hovorí hrkot smrti. Ide o špecifický, nezameniteľný zvuk, ktorý človek vydáva, keď sa blíži koniec života.
Posledné vzpruženie
Odborníci vysvetľujú, že telo pred smrťou prechádza sériou zmien, informuje na svojom webe LADbible. Mesiace vopred sa spomaľuje metabolizmus, človek menej je, pije aj spí. O pár dní pred smrťou však často nastane jav známy ako „posledné vzpruženie“. Pacient je zdanlivo čulejší, viac rozpráva, má chuť do jedla, dokonca pôsobí, akoby sa jeho stav zlepšil. Tento krátky „návrat“ však býva len posledným zábleskom pred definitívnym útlmom.
V úplne poslednom štádiu – často v priebehu posledných 24 hodín – sa objaví práve hrkot smrti. Ľudia, ktorí ho počuli, ho opisujú ako mokrý, praskavý zvuk, ktorý sa zosilňuje pri nádychu. Iní ho prirovnávajú ku gurgotaniu či zvláštnemu chrápaniu. Hoci je zvuk pre príbuzných mimoriadne nepríjemný, lekári zdôrazňujú, že umierajúcemu nespôsobuje bolesť. Nejde o dusenie. Zvuk vzniká preto, že človek už nemá silu prehltnúť alebo odstrániť sekréty, ktoré sa hromadia v hrdle. Dýchanie ich „premieľa“ a vytvára charakteristický hrkot.
Vždy ide o jasný signál
Podľa dostupných štúdií po jeho objavení väčšina pacientov zomiera približne do jedného dňa. V hospicoch to môže byť o niečo viac, no vždy ide o jasný signál, že telo prechádza do poslednej fázy života. Hospicové sestry vysvetľujú, že ide o prirodzený proces. Jedna z nich, Julie, opisuje hrkot smrti ako „malé množstvo slín zhromaždených v zadnej časti hrdla“, pričom zdôrazňuje, že je to bežná súčasť odchádzania.
Napriek tomu sú pre rodiny tieto chvíle veľmi náročné, najmä ak zvuk pôsobí, akoby sa ich blízky dusil alebo trpel. Odborníci preto odporúčajú zamerať sa na komfort pacienta: pootočiť ho na bok, mierne zdvihnúť hlavu, obmedziť príjem tekutín a udržiavať ústa vlhké. Tieto kroky môžu zvuk zmierniť, no nie vždy ho úplne odstránia. Pre zdravotníkov je to signál, že nastal čas sprevádzať človeka v jeho posledných chvíľach a zabezpečiť, aby bol čo najpokojnejší a bez bolesti.
