MINNESOTA - Victor M. Sweeney, pohrebník z Minnesoty, otvorene opisuje, ako podľa neho vonia smrť. Prvýkrát sa stretol so zosnulým ako trojročný chlapec a odvtedy sa jeho život stal súčasťou sveta, kde sa smrť stretáva s každodennou realitou.
Victor M. Sweeney stretol svoj prvý mŕtvy objekt už vo veku troch rokov – išlo o jeho najlepšieho kamaráta, ktorý zomrel vo vlastnej posteli. O niekoľko rokov neskôr, ako osemnásťročný, sa zúčastnil na svojej prvej pitve a neskôr študoval pohrebníctvo na North Dakota State University.
Pach mŕtvych ľudí je odlišný od pachu mŕtvych domácich zvierat
Po získaní bakalárskeho titulu v odbore pohrebníctvo a mortuárium na University of Minnesota sa stal pohrebníkom v DuBore Funeral Home vo Warrene v Minnesote. Jeho ročný príjem je približne 87 000 dolárov. V rozhovore pre LADbible Stories Victor opísal, čo si myslí o vôni smrti. „Smrť vonia zle,“ priznal otvorene. „Niečo ako hnijúce mäso alebo zelenina. Celkom odporné.“ Podľa Sweeneyho je pach mŕtvych ľudí odlišný od pachu mŕtvych domácich zvierat.
Podľa forenznej antropologičky Anny Williamsovej z University of Lancashire je za pachom smrti až 800 chemických zlúčenín. Medzi nimi sú hexanoly s vôňou čerstvo pokosenej trávy, butanol – silne sladký, a palmitát, ktorý často pripomína pach domovov pre seniorov. Forenzný patológ Dr. Richard Shepherd vysvetľuje, že pri tisíckach pitiev sa pach stáva menej výrazným a pre odborníka je len dočasnou záležitosťou.
Victor Sweeney svoju skúsenosť spracoval v novej knihe Now Departing: A Small-Town Mortician on Death, Life, and the Moments in Between, ktorá vyjde vo Veľkej Británii 20. novembra. V nej skúma vedu a všímavosť, ktoré mu pomohli vybudovať úspešnú kariéru, a ponúka čitateľom reflexívne postrehy a pravdivé príbehy zo života a smrti, ktoré zažil vo svojej malej minnesotskej komunite.
