ATÉNY - Na hranici medzi Gréckom a Albánskom sa ukrýva niečo, čo vyzerá ako scéna z hororu – alebo z dokumentu o najúžasnejších zázrakoch prírody. V sírovej jaskyni, kde je večná tma a vzduch preniknutý zápachom síry, vedci objavili gigantickú pavučinu, ktorú obýva viac ako 111-tisíc pavúkov. A to najzvláštnejšie? Tieto druhy vraj v prírode nikdy nežijú v kolóniách.
Objav, o ktorom vedci hovoria ako o „pavúčej megacity“, pochádza zo Sírovej jaskyne na hranici medzi Albánskom a Gréckom. Podľa štúdie uverejnenej v časopise Subterranean Biology ide pravdepodobne o najväčšiu známu pavučinu na svete – s rozlohou viac než 106 metrov štvorcových. Tiahne sa po stenách úzkeho a nízkeho tunela v úplnej tme a pripomína spletitý koberec z tisícov menších, lievikovitých sietí.
Tieto druhy sú rozšírené v okolí ľudských obydlí
Kolóniu tvoria dva druhy pavúkov – Tegenaria domestica (bežne známy ako domový pavúk) a Prinerigone vagans. Vedci odhadujú, že v jaskyni žije približne 69-tisíc jedincov T. domestica a viac než 42-tisíc P. vagans. Obe tieto druhy sú pritom bežne rozšírené v okolí ľudských obydlí, no doteraz nebolo známe, že by dokázali spolupracovať a zdieľať jednu obrovskú sieť.
„Príroda nás stále dokáže prekvapiť,“ uviedol vedúci výskumu profesor István Urák z Univerzity Sapientia v Transylvánii. „Keď som tú pavučinu uvidel na vlastné oči, cítil som obrovský rešpekt. Je to niečo, čo sa slovami opisuje len ťažko.“ Zaujímavé je, že za normálnych okolností by jeden druh pavúkov z tejto kolónie slúžil ako korisť druhému. V hlbokom podzemí však úplná tma zrejme narušila ich loviace reflexy – a z nepriateľov sa stali spolubývajúci.
Genetické rozdiely
Ich hlavným zdrojom potravy sú pakomáre, ktoré sa živia mikrobiálnymi biofilmami – slizovitými povlakmi vytvorenými síru oxidujúcimi baktériami. Síra je pritom pre celú jaskyňu životodarným prvkom: sírovodíkový prameň, ktorý tade preteká, vytvára prostredie bohaté na mikroorganizmy, pakomáre aj ich predátorov – pavúky.
Analýzy ukázali, že pavúky z jaskyne majú odlišné črevné mikrobiomy a dokonca genetické rozdiely v porovnaní s príbuznými, ktorí žijú mimo jaskyne. Naznačuje to, že sa prispôsobili extrémnemu prostrediu, kde tma, síra a vlhkosť vytvorili izolovaný mikrosvet.
Unikátny prírodný fenomén
Profesor Urák zdôrazňuje, že by bolo mimoriadne dôležité túto kolóniu chrániť. Aj keď sa jaskyňa nachádza na území dvoch štátov, ide o unikátny prírodný fenomén, ktorý môže pomôcť pochopiť, ako sa živočíchy vyvíjajú a správajú v extrémnych podmienkach. „Myslíme si, že poznáme svoje okolie, no stále existujú miesta, ktoré skrývajú nepredstaviteľné tajomstvá,“ dodal Urák. „Toto je jeden z nich.“
