ČÍNA - 23. január 1556 sa zapísal do histórie ako jeden z najtragickejších dní ľudstva. Väčšina obetí pochádzala zo šanxijskej provincie na severozápade Číny, kde obrovské zemetrasenie spôsobené posunom zlomov Weinan a Huashan zanechalo nezmerateľnú spúšť. Epicentrum otrasov bolo blízko mesta Huaxian a odhaduje sa, že zemetrasenie si vyžiadalo až 830 000 životov.
Presný počet obetí nie je známy, no podľa historických záznamov približne tretina zahynula priamo pri zrútení budov, jaskynných obydlí a zosuvoch pôdy, zatiaľ čo zvyšok podľahol chorobám a hladu v týždňoch po katastrofe. Magnitúda zemetrasenia sa odhaduje medzi 8,0 a 8,3, čo hoci nie je najvyššie v historickom meradle, robí zo šanxijského otrasu najmenej predstaviteľnú katastrofu v počte obetí za jediný deň. Ako informuje na svojom portáli IFLScience, druhé najsmrteľnejšie zemetrasenie nastalo v roku 1976, opäť v Číne, a zabilo približne 655 000 ľudí.
V roku 1556 žilo na planéte menej než pol miliardy ľudí
Keď zohľadníme, že v roku 1556 žilo na planéte menej než pol miliardy ľudí, šanxijské zemetrasenie predstavuje zrejme najväčšiu relatívnu stratu ľudských životov počas jedného dňa a pravdepodobne aj rekord v absolútnom počte úmrtí, hoci presné porovnanie s inými tragédiami je problematické. Pre porovnanie, najmenej smrteľný deň počas vojny sa predpokladá počas amerického náletu na Tokio v noci z 9. na 10. marca 1945, keď zahynulo 100 000 ľudí. Atómové útoky na Hirošimu a Nagasaki v tom istom roku si vyžiadali približne 66 000 a 39 000 životov.
Jedna z najväčších prírodných katastrof v histórii
Prírodné katastrofy často zasiahnu aj milióny ľudí. Povodne na riekach Jang-c’-ťiang a Huai v roku 1931 sú považované za jednu z najväčších prírodných katastrof v histórii. Odhady počtu obetí sa líšia, no niektoré naznačujú, že počas štyroch mesiacov mohlo zahynúť viac než 2 milióny ľudí. Takmer pol tisícročia od šanxijského zemetrasenia svet zatiaľ nezažil deň, ktorý by sa mu čo i len približne vyrovnal v rozsahu ľudských strát.
