BRATISLAVA – Sociálne siete boli aj tento rok živnou pôdou pre dezinformácie, konšpirácie a manipulatívne príbehy, ktoré vyvolávali strach, hnev aj nedôveru voči inštitúciám. Mnohé z nich sa šírili rýchlejšie než fakty a našli si tisíce priaznivcov. Prinášame výber najvýraznejších hoaxov roka 2025. Skontrolujte si, či ste sa náhodou nestali ich obeťou aj vy.
Útok na Kataster a ESET
Začiatok roka poznačil kybernetický incident v štátnom katastri, čo okamžite využili tvorcovia konšpirácií. Známy bol najmä prípad, kedy sa vo videách naznačovalo, že za nefunkčnosťou systémov môže byť antivírusová spoločnosť ESET. Tvrdenia sa opierali o naratív, že firma je prepojená na americké tajné služby a cez jej softvér môžu cudzie mocnosti pristupovať k dátam Slovákov.
Kybernetické útoky typu ransomware sú globálnym problémom a neobchádzajú ani štátne inštitúcie. Spoločnosť ESET sa proti týmto tvrdeniam ostro ohradila a v minulosti už uspela v súdnych sporoch proti osobám šíriacim podobné klamstvá. Spájanie výpadku katastra s činnosťou antivírusovej firmy bolo len ďalším pokusom o politizáciu technického problému.
Pápež František vraj zomrel dávno, nahradil ho herec
Hoaxerom neunikla ani hlava katolíckej cirkvi. Úmrtie pápeža Františka sa okamžite stalo terčom dezinformačnej scény. Na sociálnych sieťach sa objavili tvrdenia, že Svätý Otec v skutočnosti zomrel už dávno a verejné vystúpenia mali byť len divadlom, v ktorom ho údajne nahradil herec Jonathan Pryce alebo hologram.
Naratívy zachádzali do extrémov – zatiaľ čo jedna skupina hoaxerov tvrdila, že smrť je utajovaná kvôli ovládaniu más, iná (často z radov odporcov očkovania) útočila na pápeža aj po jeho údajnej smrti kvôli jeho postojom k vakcinácii či LGBTI+ komunite. Namiesto pripomínania jeho odkazu sa tak verejný priestor zaplnil klamstvami, útokmi a snahou hľadať skryté sprisahania tam, kde žiadne neexistovali.
Hmyz v potravinách
Konšpiračná teória o tom, že Európska únia chce prinútiť obyvateľov konzumovať hmyz, sa v roku 2025 opäť vrátila. Tentoraz v ešte agresívnejšej podobe. Sociálnymi sieťami kolovali tvrdenia, že výrobcovia tajne „pašujú“ hmyziu múku do bežných potravín a že deti majú byť na nový jedálniček systematicky pripravované už v školách.
V skutočnosti je použitie hmyzu v potravinách v EÚ prísne regulované a výrobky musia byť jasne označené. Nikto nikoho k ich konzumácii nenúti. Napriek tomu sa tento hoax udržal v obehu a získal si pozornosť aj mimo okraja konšpiračných komunít.
Vakcíny rozprašované z lietadiel (AeroVax)
Ďalšou výraznou dezinformáciou bola inhalačná vakcína proti ochoreniu COVID-19. Výskumný projekt sa stal terčom tvrdení, že ide o biologickú zbraň, ktorú možno rozprašovať z lietadiel a použiť na ovládanie populácie. Konšpirácie nadviazali na staršie naratívy o chemtrails a finančníkoch v pozadí globálnych plánov.
Odborníci však upozorňovali, že inhalačné vakcíny vyžadujú presné dávkovanie a kontrolované podmienky. Myšlienka ich plošného rozprašovania je technologicky aj biologicky nezmyselná. Ani to však nezabránilo tomu, aby sa hoax šíril ďalej.
Opaľovacie krémy ako údajná hrozba
Letná sezóna priniesla opäť tvrdenia o tom, že opaľovacie krémy spôsobujú rakovinu. Na sociálnych sieťach sa objavovali varovania pred „toxickými filtrami“ a výzvy, aby ľudia ochranu pred slnkom úplne prestali používať.
Vedecké štúdie pritom dlhodobo dokazujú opak. Pravidelné používanie krémov s ochranným faktorom významne znižuje riziko vzniku rakoviny kože. Lekári upozorňovali, že šírenie takýchto hoaxov môže mať reálne zdravotné následky.
Strach z vojny a falošné operácie
Na jeseň sa informačný priestor zaplnil tvrdeniami o údajne plánovanej provokácii na území Poľska, za ktorou mala stáť Ukrajina. Správa pochádzala z ruských zdrojov a mala vyvolať dojem, že Európa stojí na prahu otvoreného konfliktu. Ukrajinské úrady tieto tvrdenia označili za dezinformáciu, ktorej cieľom je oslabiť podporu Kyjiva a zastrašiť verejnosť v krajinách NATO.
Aj tento rok platí, že väčšina Slovákov je presvedčená, že dokáže rozlíšiť pravdu od klamstva. Prieskumy však zároveň ukazujú, že najväčším zdrojom dezinformácií zostávajú sociálne siete, kde sa neoverené tvrdenia šíria rýchlosťou blesku.
Aj rok 2025 ukázal, že kritické myslenie je v online priestore nevyhnutnosťou. Hoaxy sú čoraz sofistikovanejšie a často sa opierajú o zrnko pravdy, ktoré je následne prekrútené do absurdných rozmerov. Odborníci preto odporúčajú nešíriť správy, ktoré vyvolávajú silné emócie alebo strach, kým si ich neoveríte z dôveryhodných zdrojov.
