BARCELONA – V čase, keď sa priemerná dĺžka života žien v Katalánsku pohybuje okolo 86 rokov, sa Maria Branyas zapísala do histórie. Táto výnimočná žena sa dožila neuveriteľných 117 rokov a 168 dní, čím sa až do svojej smrti v auguste 2024 stala najstaršou overenou žijúcou osobou na svete. Vedci sa rozhodli preskúmať jej DNA, aby zistili, čo stojí za jej mimoriadnou dlhovekosťou – a výsledky prekvapili aj samotných odborníkov.
Odborníci analyzovali vzorky krvi, slín, moču aj stolice, ktoré odobrali ešte pred jej smrťou. Následne ich porovnali s genetickými profilmi iných dlhovekých ľudí, ale aj mladších jedincov. Výsledkom je najkomplexnejšia štúdia, aká bola doteraz vykonaná na tzv. superstoročnom človeku – teda osobe, ktorá sa dožije viac než 110 rokov. Vedci skúmali celý rad biologických vrstiev: genóm, epigenóm, mikrobiom, proteíny aj metabolity. Cieľom bolo odhaliť, prečo sa u Branyasovej prejavili znaky extrémneho starnutia, no zároveň si zachovala výnimočne dobré zdravie.
Najkomplexnejšia štúdia tohto druhu
Výskum ukázal, že hoci mala Maria Branyasová skrátené teloméry, zvýšenú zápalovú aktivitu a „starnúcu“ populáciu bielych krviniek, netrpela žiadnymi závažnými chorobami typickými pre vyšší vek – ako sú srdcové ochorenia, cukrovka či demencia. „Tieto zistenia dokazujú, že starnutie a choroby nemusia byť nevyhnutne prepojené,“ vysvetlili vedci v štúdii publikovanej v časopise Cell Reports Medicine.
Ukázalo sa, že Branyasová mala genetické varianty chrániace pred ochoreniami, efektívny metabolizmus tukov a zdravý črevný mikrobiom s nízkou úrovňou zápalov. Jej epigenóm – teda „vypínače a zapínače génov“ – niesol znaky spomaleného starnutia. Podľa meraní tzv. biologického veku bola jej DNA o viac než 23 rokov „mladšia“ než jej skutočný vek. Ako to výstižne zhrnul hlavný autor štúdie, Dr. Manel Esteller, „jej bunky sa správali, akoby patrili omnoho mladšiemu človeku.“
Každý deň jedla tú istú potravinu
Genetika však nebola jediným faktorom. Branyasová si udržiavala aktívny a vyvážený životný štýl.
Podľa vedcov jedla zdravo, dodržiavala stredomorskú diétu, mala dostatok spánku, čítala knihy, hrala na klavíri, pestovala kvety a trávila čas so psami, rodinou a priateľmi. Zaujímavosťou je aj to, že denne konzumovala jogurt, ktorý mohol prispieť k jej výnimočnému črevnému zdraviu – a možno aj k dlhovekosti. „Napriek bolestným stratám v posledných rokoch, vrátane smrti syna, si dokázala zachovať pevnú fyzickú aj psychickú kondíciu,“ uvádzajú autori štúdie.
Hoci sa štúdia zameriavala len na jediný prípad, poskytuje neoceniteľné poznatky o biológii starnutia. Výsledky by mohli pomôcť pri vývoji nových stratégií na podporu zdravého starnutia či dokonca terapií spomaľujúcich biologické hodiny. „Tieto zistenia otvárajú nové perspektívy v chápaní ľudskej dlhovekosti,“ uzatvára tím výskumníkov. „Ukazujú, že je možné žiť dlho – a zároveň zdravo.“
