SAUDSKÁ ARÁBIA - V srdci saudskej púšte, kde kedysi vybuchovali sopky a kde dnes vládne nehostinná lávová krajina, objavili archeológovia pozostatky tajomných stavieb starých až 9-tisíc rokov. Z výšky pripomínajú brány či pasce na zvieratá – no ich skutočný účel ostáva záhadou.
Harrat Khaybar, jedno z najväčších vulkanických polí v Saudskej Arábii, sa rozprestiera na ploche vyše 14-tisíc štvorcových kilometrov severovýchodne od Mediny. Táto dramatická krajina posiata krátermi a lávovými poľami vznikala počas miliónov rokov sopečnej činnosti, pričom posledná erupcia sa podľa NASA odohrala približne medzi rokmi 600 a 700 nášho letopočtu. Napriek tomu, že ide o miesto, ktoré sa dlho považovalo za jedno z najnehostinnejších na planéte, výskumy ukázali, že ho ľudia kedysi obývali.
Nejde o náhodné formácie
Prvé správy o zvláštnych kamenných útvaroch pochádzajú už z roku 1977, keď o nich informoval austrálsky denník Sydney Morning Herald. Až moderné satelitné snímky však umožnili určiť, že nejde o náhodné formácie, ale o pozostatky neolitických komunít. Európska únia geovedcov v roku 2018 označila oblasť Khaybar za „kompletnú prehistorickú krajinu zmrazenú v čase“. Odhaduje sa, že sa tu nachádza približne štyristo stavieb starých až 9-tisíc rokov. Sú vytvorené z vulkanických kameňov a okrem dedín a ohrád zahŕňajú aj zvláštne konštrukcie, ktoré odborníci nazývajú „draky“ a „brány“.
Takzvané púštne draky vyzerajú ako rozsiahle kamenné ploty. Väčšina vedcov sa prikláňa k názoru, že slúžili na lov, no objavujú sa aj hypotézy, že mohlo ísť o prvé pokusy o domestikáciu zvierat. Brány dostali svoje pomenovanie podľa toho, že z výšky pripomínajú poľné vstupy. Profesor David Kennedy z Univerzity v Západnej Austrálii ich považuje za najstaršie človekom vytvorené stavby v regióne. Podľa neho však nejde o obydlia ani o pasce a ich skutočný účel zostáva záhadou.
Ako je možné, že tu ľudia vôbec dokázali prežiť?
Podľa archeológa Hugha Thomasa zo Sydney bola táto oblasť v období neolitu podstatne zelenšia než dnes. Nachádzali sa tu početné spoločenstvá a veľké stáda zvierat, ktoré poskytovali zdroje obživy. Kennedy s kolegami strávili roky mapovaním týchto stavieb. Keďže získanie povolenia na letecký prieskum v Saudskej Arábii je veľmi zložité, využívali najmä satelitné snímky z Google Earth.
„Saudská Arábia je vnímaná ako púšť, no v skutočnosti ukrýva obrovský archeologický poklad. Z výšky sa tieto stavby odhaľujú v celej svojej kráse,“ povedal Kennedy. Tajomné brány do pekla tak naďalej fascinujú vedcov aj verejnosť. Ich skutočný účel možno nikdy celkom nepochopíme – no práve táto nejasnosť robí z Harrat Khaybar jedno z najvzácnejších archeologických miest sveta.
