LONDÝN - Mraziť jedlo je skvelý spôsob, ako predĺžiť jeho trvanlivosť a znížiť plytvanie. No hoci mnohé potraviny – od chleba po syr či mäso – znášajú nízke teploty bez problémov, nie všetko patrí do mrazničky. Britskí odborníci z organizácie Which? upozorňujú, že niektoré suroviny mrazenie nezvládnu a po rozmrazení stratia kvalitu, chuť či štruktúru.
Aj keď sa mraznička javí ako spása proti plytvaniu, nie každé jedlo jej odolá, informuje na svojom webe Daily Mail. Podľa britských odborníkov z organizácie Which? môže nesprávne mrazenie zmeniť chuť aj štruktúru niektorých potravín a pokaziť ich kvalitu.
Päť potravín, ktoré mrazničke neprospievajú
1. Vyprážané alebo mastné jedlá
Domáce hranolky či obalované krevety po rozmrazení stratia svoju chrumkavosť a premenia sa na rozmočenú hmotu. Na rozdiel od priemyselne spracovaných mrazených produktov, domáce verzie nie sú prispôsobené na uchovanie v mrazničke.
2. Vajcia natvrdo
Žĺtky sa dajú zamraziť, ak sa predtým zmiešajú so soľou alebo cukrom, no bielka sa po rozmrazení menia na gumovitú a vodnatú hmotu.
3. Zelenina s vysokým obsahom vody
Uhorka či šalát po rozmrazení strácajú chrumkavú štruktúru a menia sa na kašovitú zmes. Použiť sa dajú len v polievkach, omáčkach alebo smoothie, kde konzistencia nehrá rolu.
4. Jogurt a smotana na šľahanie
Aj keď mrazenie nie je nebezpečné, po rozmrazení sa jogurt a smotana zvyknú oddeliť a zmeniť na zrnité či vodnaté produkty. Sú preto vhodnejšie len na varenie, nie na priame použitie.
5. Mäkké syry
Brie, feta či smotanový syr sa po mrazení stávajú vodnatými a strácajú pôvodnú textúru. Tvrdé syry, naopak, zvládnu mrazenie bez väčšej ujmy aj na dva mesiace. Ak sa však mäkký syr nachádza už v hotovom jedle – napríklad v omáčke – takýto pokrm sa zamraziť dá.
Ako mraziť správne?
Odborníci zdôrazňujú, že väčšina potravín vhodných na mrazenie to má uvedené priamo na obale. Dôležité je tiež dbať na dátum spotreby – ak jedlo zamrazíte až po jeho uplynutí, riskujete otravu. Pri rozmrazovaní je najbezpečnejšie potraviny premiestniť do chladničky, najmä v prípade rizikových surovín, ako sú mäso či mlieko.
Celosvetový problém s plytvaním
Podľa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo OSN sa každoročne vyhodí približne 2,9 bilióna libier potravín, čo je tretina celosvetovej produkcie. Najviac sa plytvá ovocím a zeleninou. Straty v priemyselných krajinách predstavujú ročne až 680 miliárd dolárov, v rozvojových krajinách 310 miliárd. Len v Európe by sa vyhodené potraviny dali využiť na nasýtenie 200 miliónov ľudí.
