KALIFORNIA - Viditeľné prejavy starnutia, ako vrásky, šediny či znížená pohyblivosť, pozná každý. Vedci však čoraz častejšie skúmajú tzv. biologické starnutie – proces, ktorý odhaľuje, ako rýchlo starne naše telo na bunkovej úrovni. Nový výskum Univerzity v Južnej Kalifornii priniesol prekvapivý poznatok. Na rýchlosť biologického starnutia má zásadný vplyv vzdelanie.
Tím odborníkov analyzoval údaje Američanov vo veku 50 až 79 rokov v období 1988 – 1994 a 2015 – 2018. Zistili, že hoci sa biologické starnutie populácie celkovo spomaľuje, rozdiely medzi skupinami sa zväčšujú. Ľudia bez ukončenej strednej školy starnú rýchlejšie než vysokoškolsky vzdelaní. Kým koncom 80. rokov bol rozdiel približne jeden rok, v poslednom sledovanom období už dosahoval takmer dva roky, informuje na svojom webe Mirror.
Spoločenský problém
„Ľudia s vyšším vzdelaním majú pomalšie biologické starnutie. Zlepšenia v oblasti zdravia sa preto nedelia rovnako,“ vysvetlil prvý autor štúdie, profesor Mateo Farina. Podľa neho nejde len o individuálnu voľbu, ale o spoločenský problém, ktorý by mal byť vnímaný ako investícia do verejného zdravia.
Vplýva na starnutie aj životný štýl?
Vzdelanie ovplyvňuje nielen pracovné príležitosti, ale aj prístup k zdravotnej starostlivosti či povedomie o škodlivých návykoch. Profesorka Eileen Crimminsová, spoluautorka štúdie, zdôraznila: „Vzdelanie formuje príležitosti a riziká počas celého života. Je silným sociálnym determinantom zdravia a priamo sa podpisuje na tom, ako rýchlo naše telo starne.“ Vedci tiež poukázali, že rozdiely v starnutí nemožno vysvetliť iba faktormi ako fajčenie, užívanie liekov či obezita. Ide o komplexný jav, ktorý sa spája s celkovými životnými podmienkami.
Nový výskum zapadá do širšieho rámca štúdií o dĺžke života. Predchádzajúce analýzy Kolumbijskej univerzity ukázali, že ľudia, ktorí prišli o dvoch a viac blízkych, vykazovali vyšší biologický vek podľa tzv. epigenetických hodín. Tento efekt bol najvýraznejší u dospelých, pričom vedci spájajú urýchlené starnutie s psychickou traumou. Okrem vzdelania a sociálnych faktorov zohrávajú dôležitú úlohu aj životný štýl, genetika a celková kvalita života – vrátane stravy, spánku a pohybu.