BUENOS AIRES – Počas rekonštrukcie suterénu budovy Najvyššieho súdu v Argentíne narazili úradníci na 12 drevených debien s označením Crillón šampanské. V jednej z nich objavili stovky členských preukazov nacistickej strany a ďalšie dokumenty z roku 1941. Odborníci predpokladajú, že tieto materiály by mohli obsahovať zásadné informácie o holokauste a stopách nacistických financií vo svete.
Počas presúvania archívnych materiálov v rámci rekonštrukčných prác narazili justiční úradníci v budove Najvyššieho súdu v Buenos Aires na 12 drevených debien, ktoré boli označené ako prepravky od šampanského značky Crillón. Po otvorení jednej z debien zistili, že obsahuje stovky členských preukazov nacistickej strany a ďalšie dokumenty, ktoré do Argentíny dorazili v roku 1941 na palube japonskej lode, uviedol portál Need to Know. Úrady sa domnievajú, že debny môžu obsahovať cenné dôkazy súvisiace s holokaustom a finančnými tokmi nacistického režimu po celom svete. Nález sa podarilo lokalizovať v suteréne budovy Najvyššieho súdu, ktorá sídli v Paláci spravodlivosti v hlavnom meste Buenos Aires. Podľa predbežných zistení boli dokumenty určené na šírenie Hitlerovej ideológie na území Argentíny a pochádzajú z roku 1941, teda z obdobia druhej svetovej vojny.
Príbeh sa začal písať pred 84 rokmi, keď 20. júna 1941 dorazil náklad na palube japonského parníka Nana Maru. Nemecké veľvyslanectvo v Argentíne deklarovalo zásielku ako osobné veci pre diplomatov a žiadalo o jej bezcolné prepustenie. Colné úrady však zásielku zadržali a žiadali dodatočné informácie, keďže náklad vážil takmer 700 kilogramov. Dňa 8. augusta 1941 colníci a zástupcovia ministerstva zahraničných vecí náhodne otvorili päť debien. V ich vnútri objavili pohľadnice, pasy, fotografie, nacistickú propagandu a tisíce zápisníkov, z ktorých niektoré patrili zahraničnej organizácii NSDAP, iné zas Nemeckému pracovnému frontu (DAF). Úradníci sa rozhodli zásielku zadržať a poradiť sa s nadriadenými. O niekoľko dní neskôr dostali príkaz vrátiť ju nemeckému veľvyslanectvu v Tokiu, odkiaľ bola odoslaná. Proti tomuto rozhodnutiu sa postavili vyšetrovatelia, ktorí požadovali otvorenie všetkých debien, pretože sa domnievali, že obsahujú „antidemokratickú propagandu, ktorá by mohla ohroziť vzťahy Argentínskej republiky s demokratickými štátmi.“ Dňa 13. septembra 1941 federálny sudca Miguel Luciano Jantus nariadil zhabanie zásielky a prípad bol o tri dni neskôr postúpený Najvyššiemu súdu. Odvtedy zostali debny v archíve až do súčasnosti, keď ich objavili náhodne, ako uvádza spravodajský portál Need To Know.
Materiál bol následne presunutý do špeciálne zabezpečenej miestnosti na štvrtom poschodí súdu, vybavenej bezpečnostnými kamerami a policajným dohľadom. Odborníci teraz začínajú s podrobným skúmaním dokumentov, aby posúdili ich historickú hodnotu. Domnievajú sa, že nález môže objasniť dosiaľ neznáme aspekty holokaustu či pohyb nacistických financií po skončení vojny. „Cieľom je dôkladne preskúmať všetko, čo sa našlo a vyhodnotiť historický význam týchto materiálov. Môžu obsahovať kľúčové informácie o udalostiach spojených s holokaustom a zároveň prispieť k odhaleniu doteraz neznámych skutočností, ako sú napríklad toky nacistických peňazí po celom svete,“ uviedol hovorca projektu.
Oficiálne otvorenie zostávajúcich debien sa uskutočnilo v piatok 9. mája za účasti predsedu Najvyššieho súdu Horacia Rosattiho. Medzi pozvanými hosťami boli aj hlavný rabín Argentínskej izraelskej vzájomnej asociácie Eliahu Hamra a výkonný riaditeľ Múzea holokaustu v Buenos Aires Jonathan Karszenbaum. Prítomní boli tiež profesorka Marcia Rasová z výskumného tímu múzea, Pablo Lamounan z Federálneho centra súdnej pomoci, Jessica Suscová, riaditeľka súdnych knižníc, Marcelo Valente, vedúci oddelenia pomocných služieb a María de la Paz Podestá, odborníčka na ochranu a reštaurovanie kultúrneho dedičstva.
