BERLÍN - Krátko pred popravou napísali obete nacistického režimu vo väznici v Mníchove-Stadelheime listy svojim blízkym. Obsahovali slová rozlúčky, ale k adresátom nikdy nedorazili. Desiatky rokov zostali listy skryté v zložkách popravených.
Teraz bavorské štátne archívy a Arolsen Archives spustili celoeurópsky projekt, ktorého cieľom je nájsť potomkov obetí a posledné slová ich príbuzných im odovzdať. Vo väznici Stadelheim zomierali okrem Nemcov, Francúzov či Poliakov tiež Česi. Aj oni sú medzi pisateľmi nedoručených listov.
"Milá teta a krstná mama! Píšem Vám posledný list, lebo dnes, 2.11.1942 o piatej hodine popoludní sa môj život skončí," začína jeden zo zachovalých listov, ktorého autorom je Poliak Jan Stepniak. "Ako viete, idem v ústrety smrti nevinný, pretože pre Poliakov už sú tresty také," stojí ďalej v liste, ktorý sa z Mníchova nikdy k adresátkám nedostal. Podľa úradného záznamu bol 19-ročný Ján krátko po napísaní listu na rozlúčku popravený.
Rovnaký osud ako Janov list stretol aj desiatky ďalších listov. V zbierkach Bavorských štátnych archívov je 844 zložiek o vykonaných popravách z rokov 1934 až 1945, v ktorých sa našlo viac ako päťdesiat neodoslaných listov. Cieľom novospusteného projektu je nájsť pozostalých, kontaktovať ich a v prípade, že si to budú želať, urobiť im kópie listov na rozlúčku.
V databáze so zložkami popravených je pritom aj rad českých mien. Neodoslaný list sa našiel napríklad v zložke Márie Ehrlichovej, po ktorej potomkoch teraz nemecké archívy rovnako pátrajú. Narodila sa podľa údajov zo zložky 9. februára 1863 vo Vlásenici, v roku 1902 sa vydala za astronóma a meteorológa Jozefa Ehrlicha, ktorý ale už v roku 1907 zomrel vo Viedni. Ehrlichová vyštudovala učiteľský ústav v Prahe a pracovala dlhé roky ako súkromná učiteľka. Zadržaná bola pri pobyte v talianskom prístavnom meste Janov v októbri 1943. "Mária sa pravdepodobne vyjadrila kriticky k vojne či na adresu Nemcov," napísal archív k dôvodu jej zadržania.
Ehrlichová napísala v deň svojej popravy 10. februára 1944 štyri listy. Jeden z nich, ktorý sa zachoval v archívnej zložke v Mníchove, bol adresovaný jej dcére. "Milá moja dcéra a moja Lízinka. Dnes vám hovorím srdečné zbohom na večnosť," stojí v ňom. V ďalšom liste adresovanom istému Wengerovi Ehrlichová píše: "O tri hodiny budem mŕtva. Ďakujem za svoj život. Verím, že moja smrť bude k úžitku mojej vlasti... "
Zatiaľ čo Ján Stepniak bol v 19 rokoch najmladším popraveným v Stadelheime, po ktorom zostal v archíve neodoslaný list, Mária Ehrlichová bola najstaršia. Deň pred popravou oslávila 81. narodeniny. Práve jej potomkovia sú jednými z tých, ktoré by chceli archívy pomocou aktuálnej výzvy nájsť. Hľadať chcú príbuzných obetí pomocou siete dobrovoľníkov, a to na sociálnych sieťach. Popravení by mali podľa riaditeľa Bavorských štátnych archívov Bernharda Graua dostať zase tvár, meno a hlas.
"Ľudia v celách smrti využili svoje posledné hodiny väčšinou na to, aby sa rozlúčili so svojimi najmilšími," povedala Floriane Azoulayová, riaditeľka Arolsen Archives, ktoré s Bavorskými štátnymi archívmi na projekte spolupracujú. "Našou úlohou je, aby sme adresátov týchto listov a ich príbuzných našli, a splnili tak posledné želanie neprávom odsúdených, lebo vtedy sa to nestalo," dodala. Podľa nej by mohlo byť aj pre pozostalých "neskutočne dôležité", aby získali list od svojich predkov. Arolsen Archives sú podľa vlastných údajov najväčším archívom na svete venovaným obetiam nacizmu. Sídli v nemeckom meste Bad Arolsen.
Väznica v Mníchove-Stadelheime slúžila nacistickému justičnému systému ako "centrálne popravisko", o život tu pri popravách v rokoch 1933 až 1945 prišlo viac ako tisíc ľudí. Väčšinou sa popravovalo gilotínou. Medzi najznámejšie obete nacistického režimu popravené v Stadelheime patria príslušníci nemeckej odbojovej organizácie Biela ruža.
