WASHINGTON - Slnko uvoľnilo doteraz najsilnejšiu slnečnú erupciu roka 2025, ktorá narušila rádiové spojenie a navigačné systémy v juhovýchodnej Ázii, Európe a na Blízkom východe. Išlo o erupciu kategórie X2,7, ktorá dokáže ovplyvniť technologickú infraštruktúru na Zemi.
V roku 2024 malo Slnko pomerne aktívne obdobie a keďže sme smerovali k vrcholu slnečného cyklu, vyslalo k nám množstvo slnečných búrok. Jeho aktivita neutícha a z oblasti slnečných škvŕn 4087 vrhla do Slnečnej sústavy ďalšiu silnú erupciu, uviedol portál IFLScience. Z hľadiska veľkosti bola klasifikovaná ako X2,7. Najmenšie erupcie sú triedy B, nasledujú C, M a najsilnejšia kategória je X. Čísla zároveň označujú aj silu v rámci danej kategórie. „Podobne ako pri Richterovej stupnici určujúcej silu zemetrasenia, každé písmeno predstavuje desaťnásobné zvýšenie energetického výkonu. Takže X je desaťnásobok M a stonásobok C,“ vysvetľuje vedecké vizualizačné štúdio NASA. „Svetlice triedy C sú príliš slabé na to, aby výrazne ovplyvnili Zem. Svetlice triedy M môžu spôsobiť krátke výpadky rádiového vysielania na póloch a menšie radiačné búrky, ktoré dokážu ohroziť astronautov. Hoci X je posledné písmeno, existujú erupcie s viac ako 10-násobnou silou X1, takže erupcie triedy X môžu dosiahnuť vyššiu silu ako 9.“
Oblasť slnečných škvŕn 4087 uvoľnila menšiu erupciu, hoci stále bola nápadne veľká a dosiahla kategóriu X1,2. Podľa portálu SpaceWeather.com spôsobila krátky výpadok krátkovlnného rozhlasového vysielania v Amerike. Spojená bola aj s výronom koronálnej hmoty (CME), čiže veľkým uvoľnením plazmy a magnetického poľa zo slnečnej koróny. Je tiež zodpovedná za urýchlenie energetických protónov, ktoré padajú na zemskú atmosféru, čo vyvolalo výstrahu pred radiačnou búrkou nízkej triedy S1. Na tejto úrovni neexistuje žiadne riziko pre biologický život. Je tiež nepravdepodobné, že by koronálny materiál z tohto výronu zasiahol Zem. Podľa modelov NASA by mal zasiahnuť Merkúr a popasovať sa s Venušou. Krátko na to však došlo k slnečnej erupcii triedy M, ktorej časť by sa mohla zraziť so Zemou a spôsobiť polárnu žiaru. Centrum predpovedí vesmírneho počasia Národného úradu pre oceány a atmosféru (NOAA) uviedlo, že neočakáva, že by sa erupcia X2.7, zrazila Zemou. „Erupcie tejto veľkosti nie sú časté. Používatelia vysokofrekvenčných (VF) rádiových signálov môžu zaznamenať dočasné zhoršenie alebo úplnú stratu signálu na veľkej časti Slnkom osvetlenej strany Zeme.“ Astronómovia dokážu poskytnúť varovanie pred CME, pretože môže trvať niekoľko hodín až niekoľko dní, kým sa materiál dostane na našu planétu.
Erupcie sa však pohybujú rýchlosťou svetla a preto ich pozorujeme až vtedy, keď ich účinky zasiahnu Zem. A do tejto kategórie patrí aj rušenie rádiových vĺn. „Zvýšená úroveň röntgenového a extrémneho ultrafialového žiarenia (EUV) vedie k ionizácii v spodných vrstvách ionosféry na slnečnej strane Zeme,“ vysvetľuje Centrum predpovedí vesmírneho počasia. „Za normálnych podmienok sú vysokofrekvenčné (VF) rádiové vlny schopné podporovať komunikáciu na veľké vzdialenosti vďaka lomu cez horné vrstvy ionosféry. Pri dostatočne silnej slnečnej erupcii dochádza k ionizácii v spodných, hustejších vrstvách ionosféry (vrstva D). Rádiové vlny, ktoré interagujú s elektrónmi vo vrstvách, strácajú energiu v dôsledku častejších zrážok, ku ktorým dochádza v prostredí s vyššou hustotou vrstvy D. Tento jav môže spôsobiť, že vysokofrekvenčné rádiové signály sa zhoršia alebo úplne pohltia a majú za následok rádiový výpadok, čiže absenciu vysokofrekvenčnej komunikácie, ktorá ovplyvňuje najmä pásmo 3 až 30 MHz.“
