BERLÍN - Vedec tvrdí, že odhalil pravdu o smrti Adolfa Hitlera, ktorá je ešte zaujímavejšia než doterajšie fámy a konšpiračné teórie. Ten, kto už čosi čítal o skone vodcu Tretej ríše, nebude prekvapený, pre iných to však môže byť ďalší čriepok do skladačky o tom, ako vlastne tento muž, ktorý rozpútal 2. svetovú vojnu, zomrel.
Popredný nemecký súdny lekár profesor Klaus Püschel sa odvoláva na dlho utajované sovietske súdne záznamy, archívne materiály KGB a doteraz nezverejnené fotografie Hitlerovej lebky. Odborník teraz potvrdil, že nacistický vodca sa otrávil a následne sa strelil do hlavy, keď sa okolo neho v bojoch rúcala Tretia ríša. „Už niet pochýb. Hitler zahryzol do kapsuly s kyanidom a o pár sekúnd sa strelil do spánku pištoľou Walther PPK,“ povedal podľa Daily Mail Püschel, bývalý riaditeľ Inštitútu súdneho lekárstva v Hamburgu, ktorý roky skúmal materiály ukryté za železnou oponou.
Jeho nová kniha, ktorú napísal spolu s novinárkou Bettinou Mittelacherovou, s názvom „Der Tod geht über Leichen“ („Smrť ide cez mŕtvoly“) detailne opisuje hrozné dôkazy o Hitlerovej smrti. Súdne správy z poľnej nemocnice Červenej armády v Berlíne popisujú charakteristický zápach horkých mandlí (typický znak kyanidu) a úlomky skla v Hitlerových ústach, pochádzajúce z rozdrvenej kapsuly s jedom. Ale tým Hitler neskončil. Po požití jedu zdvihol pištoľ a strelil sa priamo do pravého spánku, aby si bol istý, že zomrie. Podľa Püschela mal po požití jedu ešte približne dve minúty času na to, aby stihol siahnuť po zbrani a vystreliť. „Hitlerova smrť bola dôsledkom totálne neúspešného života – posledný čin zúfalstva, pri ktorom použil dve rôzne smrteľné metódy, aby si zaručil koniec,“ vysvetlil.
Hitlerovi najbližší potom jeho telo vytiahli z bunkra, kde sa ukrýval, do záhrady Ríšskeho kancelárstva, poliali ho benzínom a pokúsili sa ho spáliť, ale neuspeli. Telo bolo spálené iba čiastočne. Na druhý deň nemecký rozhlas falošne oznámil, že vodca „padol v boji“, hoci v skutočnosti skončil ako spálená mŕtvola s rozbitou čeľusťou a polovicou hlavy. Sovietske jednotky neskôr jeho pozostatky našli a medzi 7. a 9. májom 1945 vykonali pitvu. Tieto dokumenty, ktoré boli desaťročia skryté, dokazujú, že Hitlerove zubné záznamy sa dokonale zhodovali so zhorenou lebkou.
Záznamy však potvrdili aj jednu dávnu fámu, o ktorej sa šepkalo v kuloároch, a to, že Hitler mal skutočne len jeden semenník. „Ľavý semenník chýbal, nebol v miešku, ani v slabinách, nikde,“ dodal Püschel. To, čo nasledovalo, však bolo rovnako morbídne ako samotná Hitlerova smrť. Sovietska tajná služba KGB vodcove pozostatky roky ukrývala, pochovala ich v komunistickom Východnom Nemecku a neskôr ich znovu vykopala. Na priamy rozkaz vtedajšieho šéfa KGB Jurija Andropova a najvyššieho predstaviteľa Sovietskeho zväzu Leonida Brežneva boli 5. apríla 1970 posledné Hitlerove kosti tajne spálené a popol vysypali do potoka kdesi v Magdeburgu, čím posledné miesto jeho odpočinku úplne vymazali z mapy.
