WASHINGTON - Po tom, čo prví ľudia vstúpili na Mesiac a úspešne sa vrátili na Zem, ich misia sa ešte neskončila. Posádka Apolla 11 po návrate musela stráviť tri týždne v karanténe pre prípad, že by sa vrátili s nebezpečnými mikroorganizmami v tele. V tom čase sa o Mesiaci veľa nevedelo, situáciu sťažovalo veľa neznámych faktorov.
V 60. rokoch 20. storočia sa začala rozvíjať exobiológia, ktorá študovala potenciál mikrobiálneho života mimo našej planéty, hoci bola ako disciplína do značnej miery zosmiešňovaná, píše IFL Science. "Exobiológovia tvrdili, že iba ich odbor môže zmierniť najvážnejšie riziká a využiť najväčšie príležitosti nového vesmírneho vek. Zdôraznili, že mikrobiálny život môže byť všadeprítomný v celej slnečnej sústave. Misie do iných svetov sa preto museli chrániť pred kontamináciou vpred, ktorá by mohla ohroziť odhalenie mimozemského života, ako aj pred kontamináciou naopak, ktorá by mohla ohroziť život vrátane ľudského života na Zem," uviedol historik Dagomar Degroot z Georgetown University vo Washingtone D.C.
Hoci mnohí vedci si mysleli, že povrch Mesiaca je bez života, našli sa aj takí, vrátane Carla Sagana, ktorí sa domnievali, že mikrobiálny život môže byť tesne pod povrchom Mesiaca stále živý. NASA v snahe upokojiť verejnosť vytvorila karanténne zariadenie Lunar Receiving Laboratory, kde zostali Neil Armstrong, Buzz Aldrin a Michael Collins spolu so všetkými potenciálne nebezpečnými mikroorganizmami z Mesiaca, ktoré by mohli zdevastovať život na Zemi. Všetci traja astronauti boli napokon v poriadku a na planétu sa nedostal žiadny mimozemský život, ktorý by mohol ohroziť ľudstvo.
Podľa nového dokumentu, ak by lunárne mikroorganizmy naozaj existovali, postupy na zabránenie ich zaneseniu na Zem by pravdepodobne zlyhali. "S najväčšou pravdepodobnosťou by mikroorganizmy infikovali astronautov, kontaminovali ich kozmickú loď, unikli do Tichého oceánu a narušili ochranu v Lunar Receiving Laboratory, rovnako ako testy na rastlinách. Protokol o karanténe vyzeral ako úspešný len preto, že nebol potrebný," vysvetlil Degroot. S postupom bolo navyše spojených veľa problémov. Kapsula použitá na pristátie posádky Apolla 11 v Tichom oceáne sa pri zostupe vyvetrala a potenciálne uvoľnila akékoľvek mikróby do atmosféry.
Aj astronauti by mohli byť v nebezpečenstve, keby sa vracali z Mesiaca na svoje plavidlo. "Mesačný prach bol všade. Keďže dráždil pokožku a pľúca, obaja astronauti v tú noc spali vo svojich prilbách a rukaviciach. Odstránenie všetkého prachu bolo zjavne nemožné. Ak by v sebe skrýval nejaký patogén, ľahko by ich infikoval," skonštatoval Degroot. Keď sa astronauti vrátili na Zem, film, ktorý použili na fotografovanie Mesiaca, bol rýchlo spracovaný pre verejnosť. Zatiaľ čo boli filmy odoslané na dekontamináciu pomocou etylénoxidového plynu, päť technikov zistilo, že boli pri manipulácii vystavené mesačnému prachu.
NASA, ktorá vedela, že kontaminácia mimozemskými formami života je vysoko nepravdepodobná, tiež pravdepodobne vedela, že v ich karanténnom postupe bolo veľa zlyhaní. Kým sa ukončil, 24 ľudí bolo v karanténe pre potenciálnu kontamináciu. Vesmírna agentúra, motivovaná porážkou Sovietov letom na Mesiac, si nedala čas na vytvorenie adekvátnej ochrany pre astronautov ani pre Zem. "Takmer rok testy a simulácie odhaľovali kritické problémy s autoklávmi a federálni úradníci opakovane varovali, že naliehavo potrebujú opravu. Napriek tomu nebolo dosť času pripraviť ich na príchod astronautov Apolla 11, veliteľského modulu a vzoriek. Keby Apollo 11 prinieslo z Mesiaca nejaké mikroorganizmy, pravdepodobne by unikli do prostredia," uzavrel historik.
