OXFORD - Šírenie ochorenia COVID-19 núti mnohé štáty prijať prísnejšie opatrenia, najmä pre nezaočkovaných. Na stole je opäť aj zavedenie lockdownu. Mnohí si kladú otázky, v čom môže byť prínosný a či je správne pri jeho zavádzaní selektovať ľudí.
Boj s pandémiou si vyžaduje tvrdé opatrenia, ktoré však vyvolávajú mnohé dohady. Bližšie sa na túto tému pozreli experti z Univerzity v Oxforde - Výskumný pracovník v aplikovanej morálnej filozofii Jonathan Pug, profesor etiky Dominic Wilkinson a profesor biomedicínskej etiky Julian Savulescu. vo svojom článku zverejnenom v časopise The Conversation. Prijatie lockdownu môže byť podľa nich eticky odôvodnené, ak je nevyhnutné v záujme ochrany verejného zdravia, aj keď sa počas neho obmedzujú individuálne slobody a radikálne sa zvyšuje rozsah obmedzení pre nezaočkovaných.
Vedci odhalili, ktorým ľuďom hrozí vyššie riziko opätovnej infekcie KORONAVÍRUSOM
"Fakt, či je lockdown opodstatnený, závisí od toho, čo má dosiahnuť. Jedným z hlavných cieľov je odľahčiť nemocnice. V takom prípade ale nie je potrebné, aby ho dodržiavali ľudia s nízkym rizikom hospitalizácie, čiže kompletne zaočkovaní," píše sa v článku. Vylúčiť podľa expertov môžeme aj mladých ľudí (aj neočkovaných), pretože v tejto skupine je nízke riziko komplikovaného priebehu ochorenia COVID-19. K naplneniu tohto cieľa by teda stačilo prijať lockdown pre neočkovaných, seniorov a zdravotne zraniteľné osoby.
Čo v prípade, ak je primárnym cieľom lockdownu zastavenie šírenia vírusu?
Takto odôvodnené uzamknutie by zrejme nemalo robiť rozdiel medzi očkovanými a neočkovanými osobami. Dôvodom je fakt, že vakcíny síce redukujú, ale nevylučujú prenos nákazy. Lockdown pre všetkých by síce obmedzil šírenie vírusu, ale na druhej strane nie je jasné, či by bol jeho prínos úmerný ekonomickým škodám, ktoré spôsobí. Prijatie selektívneho lockdownu pre neočkovaných a povinnosť preukázať sa potvrdením o vakcinácii by mohli povzbudiť ľudí, aby sa dali očkovať. Takže, ak je cieľom uzamknutia prinútiť ľudí, aby požiadali o vakcináciu, malo by sa týkať len tých, ktorí ešte neboli očkovaní.
Má to ale svoje etické pochybnosti. Obmedzovanie osobnej slobody z dôvodu, aby niekto konal konkrétnym spôsobom, môže niekomu pripomínať nátlak. Keď sú však v stávke ľudské životy, môže byť niekedy opodstatnené použiť určitý stupeň donucovania na dosiahnutie cieľov v oblasti verejného zdravia. Z etického hľadiska by bolo vhodnejšie použiť iné metódy, ktoré by viedli k vyššiemu počtu zaočkovaných bez zásahu do individuálnej slobody, akými sú vzdelávacie kampane a využívanie stimulov.
Nerovnosť
Bežným argumentom proti povinnosti preukázať sa potvrdením o očkovaní je námietka, že sa s ľuďmi nezaobchádza rovnako. Z tohto dôvodu nemôžu byť neočkovaní spokojní s lockdownom. Nerovnaké zaobchádzanie je ale niekedy opodstatnené. "Aj keď selektívne opatrenia pristupujú k ľuďom odlišne, nie je to nevyhnutne diskriminácia. Už predtým sme naznačili, že v tejto pandémii nečelíme dileme, ale trileme medzi slobodou, rovnosťou a úmrtiami na COVID. Selektívne uzamknutie je ilustráciou tohto druhu voľby. V našej reakcii na zhoršujúcu sa pandemickú situáciu existujú nevyhnutné etické hodnoty a musíme sa rozhodnúť, ktoré uprednostníme a ktoré zostanú v rovine kompromisov," vysvetľuje Pugh.
V lokalitách, kde sa šíri vírus, môžeme znížiť úmrtnosť a zaobchádzať s ľuďmi rovnako zavedením všeobecného obmedzenia, čo by však znamenalo stratu slobody. Prípadne by sme mohli s ľuďmi zaobchádzať rovnako a nikoho neobmedzovať. To by ohrozilo systémy zdravotnej starostlivosti a viedlo k väčšiemu počtu úmrtí. Selektívny lockdown by teda mohol byť opodstatnený, aby sa zabránilo preťaženiu zdravotného systému. Môže byť síce nerovný, ale aj iné alternatívy riešenia tejto situácie sú odporné, uzavreli vedci.
