PRAHA - Výsledky výskumného tímu Astronomického ústavu Akadémie vied ČR potvrdzujú hypotézu, že sa pod ľadom Antarktídy nachádza zrejme najväčší impaktný kráter na Zemi s priemerom zhruba 550 kilometrov. Impaktné krátery sú objekty vzniknuté nárazom iného telesa. S hypotézou prišiel americký geofyzik Ralph von Frese v roku 2006. Astronomický ústav AV ČR to uviedol v tlačovej správe. Tím vedený Jaroslavom Klokočníkom publikoval výsledky v časopise Earth, Planets and Space.
VAROVANIE vedcov: Jeden z najstrašnejších dôsledkov klimatických zmien sa už možno práve deje
Útvar sa nachádza vo východnej časti Antarktídy pod oblasťou označovanou ako Wilkesova zem. Prvýkrát kráter navrhol už v roku 1962 Paul G. Schmidt, o 44 rokov neskôr von Frese s kolegami publikovali výsledky gravitačných anomálií odvodených z meraní družice Grace, ktoré boli vtedy pokrokové z hľadiska znalosti gravitačného poľa Antarktídy.
Českí vedci študovali Antarktídu pomocou moderných gravitačných dát už dlhšie a navrhli kandidátky na podľadovcové sopky a jazerá. "K prípadnému kráteru vo Wilkesovej zemi sme pristupovali veľmi opatrne a s nedôverou. Nevykazuje totiž v tiažových anomáliách a druhých deriváciách gravitačného potenciálu typické znaky krátera, ak si neuvedomíme, že uprostred je maskon s kladnými anomáliami," uviedli autori výskumu Jaroslav Klokočník, Jan Kostelecký a Aleš Bezděk. Maskon je anomálna oblasť v kôre spojená s podpovrchovou koncentráciou hmoty.
Kráter má podľa vedcov pokračovanie v južnej Austrálii. Na Zemi je potvrdených vyše 170 impaktných kráterov a približne 600 objektov, ktoré by nimi byť mohli. "Najväčší je Vredefort v Južnej Afrike s priemerom asi 250 kilometrov. Veľmi populárny je ďalší veľký kráter Chicxulub na severe Yucatánu alebo Popigaj na Sibíri. Nemali by sme sa teda čudovať, keby niektorý z takých kráterov bol aj v Antarktíde a vzhľadom na jej súčasné podmienky by bol zrejme prikrytý ľadom," uviedli vedci v správe.
Kráter s priemerom nad 500 kilometrov býva označovaný ako panva a máva stredový maskon. Takéto útvary boli doteraz známe na Mesiaci, nie na Zemi.
