RÍM - Keď zvieratá niektoré dni neprijímajú potravu, zvyšuje to schopnosť pozornosti a mozgové aktivity, stimuluje učenie, pamäť a rast nových neurónov, píše taliansky denník Corriere della Sera. Podobne to podľa vedcov funguje aj u ľudí.
Prerušovaný pôst sa stretáva so stále väčšou pozornosťou a mnohí si ho zvolili ako cestu k dosiahnutiu telesnej i duševnej výkonnosti. Mnohé výskumy totiž naznačujú, že môže prospievať nášmu zdraviu. Štúdie realizované na myšiach vysvetľujú, že dokonca aj mozog môže mať úžitok z občasného vynechania jedla. Telo počas pôstu vstupuje do stavu zachovania života a zvyšuje sa funkčnosť mozgu.
Chcete držať diétu a rozmýšľate, ako na to? Vedci radia, kedy schudnete najviac
Zdôrazňuje to Mark Mattson, šéf laboratória neurovied z amerického Národného ústavu pre výskum starnutia, ktorý vykonal niekoľko experimentov na myšiach. Zostáva už len overiť, či také mechanizmy prebiehajú aj u človeka a či prerušovaný pôst môže prispieť k lepšej práci mozgu.
Myši boli kŕmené len v niektoré dni. Ukázalo sa, že sa u nich vytváral väčší počet neurónov a synapsií, teda spojov medzi nervovými bunkami, a tým sa zlepšovala schopnosť učenia, pamäte a mozgová aktivita vôbec. Je to tak preto, že za desať až štrnásť hodín hladovania sa vyčerpajú energetické rezervy glykogénu, zásobného polysacharidu v tele živočíchov, a organizmus preto musí čerpať energiu z tukov nachádzajúcich sa v tukových bunkách. Tuky sa premieňajú na ketóny, molekuly stimulujúce aktivitu a rast neurónov. Preto má pôst pozitívny vplyv na kognitívne schopnosti. Podľa Mattsona je pravdepodobné, že rovnako je to i u človeka, pretože metabolické cesty sú rovnaké.
Mark, ktorý už 35 rokov neraňajkuje a získava svoj denný prísun kalórií len v rozmedzí šiestich hodín za deň, zdôrazňuje, že pozitívne účinky pôstu vyplývajú z evolúcie nášho druhu. "Po väčšinu našej histórie sme určite nejedli trikrát denne a medzi tým nejakú tu desiatu. Náš organizmus sa vyvíjal tak, aby vydržal obdobie s nedostatkom potravy. U myší vedie hladovanie k účinnejšej mentálnej funkcii a k väčšej pozornosti a jeho účinky trvajú jeden alebo dva týždne. Ak jeme menej, nemá to rovnaký účinok. Keď konzumujeme tri jedlá za deň, i keď s nižším množstvom kalórií, obnovujú sa vždy energetické rezervy. A tak i keď sme povedzme šesť hodín bez jedla, nezvyšuje to hladinu ketónov, ku ktorému dochádza jedine vtedy, keď telo spotrebúva tuky ako zdroj energie," vysvetľuje.
Ďalším dôkazom v prospech prerušovaného pôstu je aj to, že rastie počet stúpencov periodického vynechávania jedla. Hoci môže byť prospešnosť praxe doporučovanej aj niektorými náboženstvami, ako je ramadán či postné obdobie v kresťanstve, nemalá, je dôležité neimprovizovať. Je potrebné prispôsobiť pôst svojmu zdravotnému stavu a poradiť sa s lekárom.
