PARÍŽ - Nová štúdia publikovaná v odbornom medicínskom magazíne Nature Neuroscience mení svet od základov! O čítaní myšlienok a o ovládaní mysle sa doteraz hovorilo iba v súvislosti so schopnosťami komiksových superhrdinov, no prvý krok na ceste k zhmotneniu snov mnohých ľudí už bol urobený. Do „mysle“ vedci úspešne vložili spomienku!
Aj vám to hneď pripomenulo hlavný motív hollywoodskeho trháku Počiatok s Leonardom DiCapriom v hlavnej úlohe? Dej tohto filmu začína akoby prednáškou o tom, že ľudia dokážu do mysle iných vkladať myšlienky a spomienky, a to dokonca na niekoľkých úrovniach. Manipulujú tým pádom aj s emóciami, niečo podobné sa už vedcom podarilo pri pokusoch na myšiach. Niekoľko z 12 myší uzavretých v jednom priestore získalo vzťah k určitému miestu.
U pätice hlodavcov francúzski odborníci vypestovali pozitívny vzťah ku konkrétnemu miestu. Myši aj ľudia majú spoločné to, že ich mozog si počas spánku prehráva celý svoj deň, aj tak sa dokážeme učiť. V mozgu vedci minulý rok objavili bunky, ktoré reagujú ako navigácia, vďaka nim nielen človek využíva určitý systém určovania polohy.
Prečítajte si aj Vedci objavili zázračný hormón: Posilňovňa, obezita a chudnutie budú odteraz minulosťou!
Keď táto časť mozgu dostane počas prehrávania spomienok v spánku elektrický výboj a spojí sa u myší so stimuláciou neurónov, ktorých aktivita spôsobuje očakávanie odmeny, dá sa hovoriť o vložení falošného obsahu do mysle. Myši tak po prebudení okamžite bežia na konkrétne miesto, kde hľadajú odmenu – všetko sa im, samozrejme, spája s pozitívnymi pocitmi. Na tomto mieste potom počas dňa strávia štyrikrát viac času, ako inde v klietke.
Ovládanie a manipulácia myšlienok u myší nie je vôbec novým objavom, avšak doteraz nikdy sa tento proces nedal uskutočniť počas spánku. Tento fakt zároveň otvára úplne nové možnosti v súvislosti s výučbou, respektíve cieleným učením sa v noci, počas spánku. „Učenie sa v spánku bol vždy sen - teraz bez žartov,“ hovorí Karim Benchenane, jeden zo spoluautorov uvedenej štúdie.
„Výskum teraz poskytuje veľmi jasný dôkaz toho, v čo sme všetci verili, ale čo sa vlastne doteraz nepodarilo preukázať,“ vysvetľuje Kate Jeffery z University College v Londýne. Význam tohto pokusu totiž súvisí aj s liečbou posttraumatického šoku. Úprava spomienok by v tomto prípade mohla úplne nahradiť náročnú a dlhotrvajúcu terapiu. Pacientom by počas spánku mohli stimulovať tú časť pamäte, ktorá uchováva traumatické spomienky a miesto nich by do mysle vkladali príjemné pocity.
