BRUSEL - Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v stredu varovala, že blokáda Hormuzského prielivu môže v priebehu najbližších mesiacov vyvolať závažnú celosvetovú potravinovú krízu. Podľa agentúry AFP ide o „začiatok systémového šoku v agropotravinárstve“, nie o krátkodobé narušenie lodnej dopravy. Európski farmári už tlačia na Brusel, chcú zastaviť CBAM a emisné povolenky. Situácia sa naplno prejavuje aj v Česku.
Hormuzským prielivom prechádzala pätina svetových dodávok ropy a významné množstvá ďalších komodít pred tým, ako USA a Izrael spustili útoky na Irán. Teherán v reakcii fakticky zablokoval strategickú vodnú cestu pre tankery a nákladnú lodnú dopravu. Pred vojnou cez Hormuzský prieliv prechádzala aj tretina dodávok umelých hnojív a predstavitelia odberateľských krajín varovali, že poľnohospodári môžu počas letného vegetačného obdobia čeliť ich nedostatku.
FAO vyzvala na väčšiu pozornosť pre alternatívne pozemné a námorné trasy, napríklad cez Arabský polostrov k Červenému moru. Apelovala tiež na krajiny, aby neobmedzovali vývoz energetických surovín a hnojív a oslobodili potravinovú pomoc od obchodných obmedzení. Organizácia sídliaca v Ríme vo vyhlásení zdôraznila, že blokáda Hormuzského prielivu „nie je dočasným narušením lodnej dopravy“, ale „začiatkom systémového šoku v agropotravinárstve“.
Úplná celosvetová kríza by podľa FAO mohla nastať za šesť až 12 mesiacov. „Šok sa prejavuje postupne: energetika, hnojivá, osivá, nižšie výnosy, rast cien komodít, potom inflácia cien potravín,“ doplnila FAO s tým, že jej globálny index cien potravín od začiatku konfliktu tri mesiace po sebe vzrástol.
Európski farmári tlačia na Brusel, chcú zastaviť CBAM a emisné povolenky
Napätie rastie aj v Európe. Poľnohospodárske organizácie varujú, že prudké zdražovanie hnojív a pohonných hmôt môže spôsobiť ďalšiu krízu v európskom agrosektore. Farmári preto tlačia na Európsku komisiu, aby dočasne pozastavila časť regulácií, najmä uhlíkové clo CBAM a systém emisných povoleniek ETS, ktoré podľa nich výrazne zvyšujú ceny hnojív vyrábaných v Európe, píše portál Echo.cz. Podľa farmárskych združení predstavuje samotný CBAM dodatočnú záťaž 50 až 70 eur na tonu hnojiva, čo európskych producentov znevýhodňuje voči dovozu z tretích krajín.
Európska komisia tento týždeň predstavila Akčný plán pre hnojivá, ktorý má posilniť krízovú rezervu EÚ, zvýšiť flexibilitu v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a podporiť efektívnejšie využívanie hnojív. Konkrétnu finančnú pomoc chce EK predstaviť pred letom.
Copa-Cogeca, najsilnejšia a najvplyvnejšia záujmová organizácia zastrešujúca poľnohospodárov a poľnohospodárske družstvá v EÚ, však plán označila za nedostatočný. Podľa nej Brusel reaguje pomaly a neprináša okamžitú pomoc zodpovedajúcu rozsahu krízy. Zdôrazňuje, že Komisia odmietla upraviť ETS aj CBAM, hoci práve tieto mechanizmy podľa farmárov najviac zvyšujú ceny hnojív. Copa-Cogeca varuje, že európske poľnohospodárstvo „mieri priamo do steny“.
Českí poľnohospodári už hlásia zdražovanie aj obavy z budúcnosti
Situácia sa naplno prejavuje aj v Česku. Podľa prieskumu Zemědělského svazu ČR takmer 40 % farmárov zaznamenalo zdraženie hnojív do 25 %, ďalších 29 % hlási nárast cien až do 50 %. Okrem toho zásoby na jarnú sezónu má zabezpečených 80 % hnojív len 67 % podnikov, pričom celoročné zásoby má pokryté z viac ako 80 % iba 38 % fariem.
Farmári upozorňujú aj na rast cien pohonných hmôt. Pre polovicu podnikov tvoria náklady na naftu 5 až 10 % všetkých výdavkov, pričom pri súčasných cenách by štvrtine firiem mohli celkové náklady vzrásť o viac než 10 %.
Predseda zväzu Martin Pýcha uviedol, že až 72 % podnikov obmedzuje investície, pričom viac než polovica označuje situáciu za vážnu. Desať percent firiem hovorí o ohrození samotného fungovania. Prezident Agrárnej komory ČR Jan Doležal varuje, že dôsledky môžu byť ďalekosiahle. „Ak budú poľnohospodári nútení obmedzovať hnojenie alebo ochranu rastlín, prejaví sa to na nižších výnosoch a následne i na cenách potravín,“ uviedol.
