WASHINGTON - Ruský prezident Vladimir Putin podľa analýzy CNN naďalej hľadá možnosti, ako zvýšiť tlak na Západ. Americká televízia upozorňuje, že Moskva by mohla rozšíriť hybridné aktivity alebo otvoriť nové ohniská napätia, pričom terčom by sa mohli stať aj členské štáty NATO.
V čase, keď sa v Ankare koná summit NATO zameraný na posilnenie obrany a bezpečnosti aliancie, zverejnila televízia CNN analýzu možných ďalších krokov Ruska. Podľa nej Kremeľ napriek pokračujúcej vojne na Ukrajine stále disponuje viacerými možnosťami, ako zvýšiť napätie v Európe.
Autori analýzy upozorňujú, že hoci sa Moskve už niekoľko rokov nedarí dosiahnuť pôvodné ciele na Ukrajine, nemožno vylúčiť, že sa rozhodne presunúť svoju pozornosť aj iným smerom.
CNN: Terčom by sa mohli stať aj štáty NATO
Podľa americkej televízie sa medzi možnými scenármi objavujú aj hybridné operácie namierené proti členským štátom Severoatlantickej aliancie.
„Poľsko malo byť Spojenými štátmi varované, že Moskva proti nemu môže podniknúť obmedzený útok, napríklad pomocou dronov alebo inej formy hybridnej vojny – spôsobom, ktorý by si ešte pred desiatimi rokmi málokto vedel predstaviť,“ uvádza CNN.
Analýza zároveň pripomína aj ďalšie udalosti, ktoré podľa nej zvyšujú obavy spojencov.
Analýza spomína Pobaltie, Škandináviu aj Moldavsko
CNN upozorňuje, že Estónsko počas uplynulého roka zaznamenalo zvýšenú aktivitu ruských síl pri svojich hraniciach. V Dánsku zas museli v minulosti dočasne uzavrieť letiská pre výskyt neidentifikovaných dronov vo vzdušnom priestore.
Pozornosť podľa televízie vyvoláva aj ruská osada Barentsburg na nórskom súostroví Špicbergy či situácia v moldavskom separatistickom regióne Podnestersko, kde Moskva rozširuje udeľovanie ruského občianstva miestnym obyvateľom.
Podľa CNN ide o príklady oblastí, ktoré by v prípade ďalšej eskalácie mohli získať väčší strategický význam.
Konflikt s NATO by podľa CNN zmenil situáciu
Analýza zároveň uvádza, že prípadný širší konflikt so Severoatlantickou alianciou by mohol mať pre Kremeľ aj vnútropolitické dôsledky.
„Putin by napokon mohol tvrdiť, že vedie existenčný boj za postsovietsky priestor, namiesto toho, aby čelil kritike za to, že sa mu nedarí poraziť menšieho suseda,“ píše CNN.
Autori zároveň upozorňujú, že takýto scenár by znamenal výrazné zvýšenie bezpečnostného rizika nielen pre Európu, ale potenciálne aj pre ďalšie regióny sveta.
IISS načrtol tri možné smery napätia
Podobný pohľad ponúka aj analýza Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie (IISS), ktorá opisuje tri geografické smery, kde by podľa autorov mohlo Rusko v budúcnosti zvyšovať tlak na NATO.
Prvým je severná oblasť zahŕňajúca hranicu s Fínskom, Baltské more a arktický región. Analytici upozorňujú, že významnú úlohu tam zohráva ruská Severná flotila, raketové systémy dlhého dosahu aj podmorské aktivity.
„Ruská Severná flotila, systémy s raketami dlhého dosahu, podmorská aktivita a blízkosť Arktídy robia zo severozápadného smeru predovšetkým námorno-vzdušno-pozemný problém. Jeho jadrom je však transatlantický most spájajúci severoamerické posily s Európou,“ uvádza IISS.
Stredná Európa zostáva podľa analytikov citlivým priestorom
Druhý smer podľa IISS vedie od Estónska cez strednú Európu až po Maďarsko. Práve tento priestor označujú analytici za jednu z najvýznamnejších oblastí z pohľadu pozemných a vzdušných operácií.
„NATO premieňa stredný smer na mnohonárodný priestor s jednotným velením,“ uvádza analýza.
Do tejto oblasti patrí aj Česko, ktoré je súčasťou obranného plánovania aliancie.
Najväčšiu pozornosť podľa IISS priťahuje Pobaltie
Tretí smer predstavuje priestor od Rumunska po Turecko. Analytici však upozorňujú, že podmienky v tomto regióne sa od strednej Európy výrazne odlišujú.
Na záver IISS konštatuje, že prípadná pripravenosť NATO bude podľa ich odhadu najviac preverovaná na severovýchodnom krídle aliancie.
„Veliteľské štruktúry NATO budú testované najmä na okrajoch aliancie, pričom najvýraznejšie to môže byť v pobaltských štátoch,“ uzatvára analýza.
