BRUSEL - Európska únia hľadá spôsob, ako lepšie reagovať na rastúce bezpečnostné hrozby. Návrhy na posilnenie výmeny spravodajských informácií však narážajú na starý problém – členské štáty si navzájom nedôverujú natoľko, aby sa vzdali kontroly nad citlivými informáciami.
V Bruseli sa pripravujú zmeny, ktoré by mohli posunúť európsku bezpečnostnú spoluprácu na novú úroveň. V centre diskusie stojí Spravodajské a situačné centrum Európskej únie (INTCEN), ktoré už dnes zhromažďuje a vyhodnocuje informácie poskytované členskými krajinami.
Podľa informácií portálu Politico chce Európska služba pre vonkajšiu činnosť (EEAS) rozšíriť možnosti centra a posilniť jeho postavenie v rámci európskych inštitúcií.
Brusel pripravuje širšiu bezpečnostnú reformu
Plány sú súčasťou novej bezpečnostnej stratégie Európskej únie, ktorú spoločne pripravujú Európska komisia a EEAS. Dokument by mal byť predstavený počas leta.
Na rozdiel od tradičného pohľadu na bezpečnosť sa nová stratégia nemá zameriavať iba na vojenské hrozby či geopolitické konflikty. Zahŕňať má aj ekonomickú bezpečnosť, ochranu dodávateľských reťazcov, kybernetické riziká a spoluprácu s krajinami mimo Únie.
Jedným z kľúčových bodov má byť práve posilnenie centra INTCEN.
Vlastné zázemie a väčší vplyv
Podľa zdrojov oboznámených s prípravami sa uvažuje o tom, že centrum získa samostatnejšie administratívne fungovanie.
V praxi by to znamenalo vlastné personálne oddelenie a oddelenú informačno-technologickú infraštruktúru. Cieľom je zvýšiť jeho nezávislosť a zároveň posilniť jeho váhu pri tvorbe bezpečnostných analýz pre najvyšších predstaviteľov EÚ.
Zároveň však nejde o vytvorenie európskej tajnej služby v klasickom zmysle slova.
Európska špionážna služba zatiaľ nevznikne
INTCEN nemá právomoc samostatne získavať spravodajské informácie ani vykonávať operácie v teréne. Funguje predovšetkým ako analytické centrum, ktoré spracúva údaje dobrovoľne poskytované národnými spravodajskými službami.
Pripravované zmeny by podľa dostupných informácií nemenili jeho právny mandát. Reformu by preto bolo možné uskutočniť administratívnou cestou bez prijímania nových európskych zákonov.
Napriek tomu diskusia opäť otvorila otázku, či by Európska únia mala mať v budúcnosti vlastnú silnejšiu spravodajskú štruktúru.
Najväčšou prekážkou je nedôvera
Práve tu sa začínajú problémy.
Dvaja vysokopostavení predstavitelia spravodajských služieb z rôznych členských štátov priznali pre Politico, že medzi národnými službami stále existuje výrazná miera nedôvery.
„Sme partneri, ale nie priatelia,“ povedal jeden z nich.
Podľa bezpečnostných expertov sú štáty ochotné zdieľať časť informácií, no tie najcitlivejšie si spravidla nechávajú pre seba.
Šéfovia tajných služieb sú skeptickí
Kritické hlasy zaznievajú aj z krajín, ktoré patria medzi najaktívnejších podporovateľov európskej bezpečnostnej spolupráce.
Šéf estónskej zahraničnej spravodajskej služby Kaupo Rosin uviedol, že hoci podporuje koordináciu v rámci EÚ, vytvorenie rozsiahlej spoločnej spravodajskej siete nepovažuje za realistické.
„Spravodajská činnosť je národná záležitosť a nikto nechce, aby ju riadil niekto iný,“ vyhlásil.
Podobný názor zastáva aj riaditeľ fínskej spravodajskej služby Juha Martelius. Podľa neho súčasné európske zmluvy nedávajú Bruselu právomoc zasahovať do fungovania národných bezpečnostných a spravodajských služieb.
Von der Leyenová už raz narazila
Nie je to prvýkrát, čo sa Brusel pokúsil posilniť svoje spravodajské kapacity.
Predsedníčka Ursula von der Leyenová vlani presadzovala vznik celoeurópskej jednotky zameranej na získavanie spravodajských informácií. Jej cieľom mala byť ochrana Únie pred ruskými kybernetickými útokmi, sabotážami a ďalšími bezpečnostnými hrozbami.
Projekt však vyvolal odpor viacerých členských štátov aj samotnej Európskej služby pre vonkajšiu činnosť.
Pod tlakom kritiky musela Európska komisia pôvodný plán prepracovať.
Namiesto špionáže ekonomická bezpečnosť
Podľa zdrojov z Bruselu sa pozornosť vedenia Európskej komisie v súčasnosti presúva iným smerom.
Šéf kabinetu Ursuly von der Leyenovej Björn Seibert sa má sústreďovať najmä na budovanie štruktúr zameraných na ekonomickú bezpečnosť, ochranu strategických odvetví a odolnosť európskeho hospodárstva.
Diskusia o hlbšej spravodajskej integrácii však zďaleka nekončí. Rastúce geopolitické napätie a bezpečnostné výzvy totiž zvyšujú tlak na to, aby Európska únia našla efektívnejší spôsob výmeny citlivých informácií. Otázkou zostáva, či budú členské štáty ochotné vzdať sa aspoň časti kontroly nad oblasťou, ktorú tradične považujú za výlučne vlastnú.
