BRATISLAVA - Po sčítaní všetkých okrskov dosiahla účasť v sobotnom (4. 7.) referende 16,13 percenta. Nebude tak platné. Ide o jednu z najnižších účastí v rámci referend, ktoré sa doteraz konali v histórii samostatnej SR. Vyplýva to z neoficiálnych výsledkov zverejnených Štatistickým úradom SR. Oficiálne výsledky budú verejnosti oznámené v nedeľu ráno.
aktualizované 12:50 Výsledok sobotného (4. 7.) referenda je pre opozíciu vážnym varovaním, že musí s voličmi komunikovať a aj identifikovať témy, ktorými ich bude oslovovať. V reakcii pre TASR to povedal politológ Juraj Marušiak. „Pre opozíciu je toto referendum takým vážnym varovaním, že musí jednak komunikovať s voličmi, pracovať s tými voličmi a musí ale aj identifikovať témy, s ktorými ich bude oslovovať. Pretože v opačnom prípade sa môže stať, že prehrá aj budúcoročné parlamentné voľby,“ vyhlásil Marušiak.
Politológ uznáva, že téma tzv. papalášizmu vládnych predstaviteľov vyvoláva nespokojnosť, no v súčasnosti podľa neho nie je prioritnou témou problémov Slovákov. Dodal, že mnohí občania už aj zabudli na existenciu Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry. Tieto otázky podľa neho neboli dôvodom na voličskú mobilizáciu. Mimoparlamentní Demokrati sú navyše podľa neho stranou, ktorá vyvoláva averziu aj medzi voličmi i partnermi v opozícii. „Zrejme nie sú nadšení, že mali práve Demokrati, strana, ktorá skončila mimo parlamentu, diktovať témy. Ďalšia vec je, že túto stranu môžu vnímať aj ako istého rivala,“ skonštatoval Marušiak.
VIDEO
aktualizované 12:14 Premiér Robert Fico (Smer-SD) sa na sobotnom (4. 7.) referende nezúčastnil. Označil to za pochopiteľné, keďže jedna z otázok bola podľa neho namierená priamo proti jeho osobe. Zdôraznil, že napriek tomu proti referendu nevyvíjal žiadne aktivity, pretože si ho váži ako najvyššiu formu priamej demokracie. Uviedol to na sociálnej sieti. Opozícia referendom podľa Fica šírila len nenávisť a zneužila citlivú tému opatrení prijatých po atentáte.
„Účasť na referende by bola ešte nižšia, keby sme aktívne verejnosti vysvetľovali jeho nezmysel,“ napísal premiér. „Opozícia včerajším referendom len šírila nenávisť a zneužila citlivú tému opatrení prijatých po atentáte na moju osobu. Tých istých opatrení, ktoré dnes doživotne užíva bývalá prezidentka SR Zuzana Čaputová, hoci porovnať jej zodpovednosť so zodpovednosťou premiéra je absolútne nemožné,“ doplnil. Za smutné označil aj to, že iniciátori referenda obviňujú vládu z financovania národných osláv štátneho sviatku svätých Cyrila a Metoda, hoci na „nezmyselné“ referendum išlo 12 miliónov eur zo štátneho rozpočtu.
aktualizované 12:04 Nízka účasť na sobotnom (4. 7.) referende je zrejme spôsobená takmer nulovou mobilizáciou opozičných strán. Okrem mimoparlamentných Demokratov k referendu pristupovali opozičné strany „mimoriadne vlažne“.Povedal politológ Radoslav Štefančík z Ekonomickej univerzity v Bratislave. Referendové otázky nepovažuje za úplne šťastné. Pripomenul, že prípadná renta pre premiéra Roberta Fica (Smer-SD) by stála menej ako náklady za referendum.
Opozícia podľa Štefančíka nenašla spoločné stanovisko pri téme referenda, preto sa dala nízka účasť očakávať. „Buď sa bála toho, že referendum bude neúspešné a budú to potom považovať za neúspech všetkých politických strán - nielen Demokratov, ale aj Progresívneho Slovenska, Matovičovho hnutia (Hnutie Slovensko, pozn. TASR), ako aj KDH a SaS - to je jedna interpretácia. Ale tá druhá interpretácia môže byť to, že jednoducho nedokážu spolu jednať a nestotožnili sa s tým,“ priblížil politológ. To je podľa neho možno aj odpoveďou na otázku, či opozičné strany dokážu nájsť spoločné stanovisko po prípadnom víťazstve vo voľbách.
Za nízkou účasťou vidí aj termín konania referenda v prázdninovom a dovolenkovom období a tiež to, že hlavná otázka z neho vypadla. Predmetom referenda totiž napokon bola až druhá a tretia otázka v poradí. „Viacerí ľudia považovali toto referendum za nie úplne šťastné po tom, ako bola prvá otázka vypustená. Veď nakoniec, keď sa to celé spočíta, referendum stojí viac ako prípadná Ficova renta,“ povedal Štefančík. „V konečnom dôsledku treba povedať, že Demokrati sú stranou, ktorá je v mimoparlamentnej opozícii s minimálnym výtlakom na politický diskurz, takže sa tomu ani nemožno čudovať,“ dodal k výsledkom referenda.
aktualizované 12:03 Účasť voličov na sobotňajšom (4. 7.) referende v Trnavskom samosprávnom kraji (TTSK) dosiahla 16,66 percenta, čo je zhruba na úrovni celoslovenského priemeru. Z celkového počtu 463.550 voličov zapísaných v 499 volebných okrskoch v kraji prišlo k urnám 77.247 občanov. Platné hlasovacie lístky odovzdalo 76.520 voličov. Vyplýva to z oficiálnych výsledkov Štatistického úradu SR.
Z piatich územných obvodov mala najvyššiu účasť Senica, a to 19,68 percenta. V okrese bolo 90 volebných okrskov. Najnižšiu účasť dosiahla Dunajská Streda, kde v 121 volebných okrskoch hlasovalo 10,77 percenta voličov. Najvyššiu účasť na hlasovaní dosiahla obec Lopašov v okrese Skalica, kde prišlo k volebným urnám 52,10 percenta voličov. Najnižšiu účasť mala obec Zlaté Klasy v okrese Dunajská Streda, kde volilo 4,04 percenta zapísaných voličov.
aktualizované 12:00 Z 554.649 zapísaných voličov v Žilinskom samosprávnom kraji (ZŠK) sa na sobotnom (4. 7.) referende zúčastnilo 97.422 voličov. Účasť na referende dosiahla 17,56 % a bola druhá najvyššia spomedzi všetkých krajov. Vyplýva to z informácií Štatistického úradu SR. Najvyššia účasť na referende bola v ŽSK v okrese Dolný Kubín, kde k urnám prišlo 22,93 % voličov. Najnižšia bola v okrese Čadca, kde sa na referende zúčastnilo 10,44 %.
aktualizované 11:50 Účasť voličov na sobotňajšom (4. 7.) referende v Nitrianskom samosprávnom kraji (NSK) dosiahla 13,6 percenta a patrila k najnižším na Slovensku. Z celkového počtu 546.881 voličov zapísaných v 718 volebných okrskoch v kraji prišlo k urnám 74.396 občanov. Platné hlasovacie lístky odovzdalo 73.636 voličov. Vyplýva to z oficiálnych výsledkov Štatistického úradu SR. Zo šiestich územných obvodov mala najvyššiu účasť Nitra, a to 16,7 percenta. V okrese bolo 208 volebných okrskov. Najnižšiu účasť dosiahlo Komárno, kde v 101 volebných okrskoch hlasovalo 7,94 percenta voličov. Najvyššiu účasť na hlasovaní dosiahla obec Lipové v okrese Komárno, kde prišlo k volebným urnám 44,35 percenta voličov. Najnižšiu účasť mala obec Salka v okrese Nové Zámky, kde volilo 2,83 percenta zapísaných voličov.
aktualizované 11:40 Účasť na referende nie je žiaden veľký úspech, ale nie je to ani žiadny „prúser“. Je to účasť, ktorá je porovnateľná s referendami, ktoré sa uskutočnili v minulosti. Uviedol to predseda mimoparlamentnej strany Demokrati Jaroslav Naď v diskusnej relácii Politika 24 na JOJ 24. „Myslím si, že 16 percent nie je nejaký tragický výsledok. Keby to bolo pod desať percent, asi by to nebolo dobré. Ale päť- či šesťpercentná strana, ktorá je mimoparlamentná, dokázala zo svojich peňazí namobilizovať 700.000 ľudí, tak klobúk dole,“ skonštatoval Naď. Referendum je podľa neho ústavný inštitút, na ktorý majú občania právo.
Referendum podľa Naďa politicky zarezal prezident SR Peter Pellegrini. „Hlavná otázka, pre ktorú 400.000 ľudí podpísalo petíciu, bola, aby mali možnosť vyjadriť sa, že nechcú pokračovanie tejto vlády. A túto otázku Pellegrini zarezal bez konzultácie s Ústavným súdom SR,“ povedal Naď s tým, že prezident sa bál väčšej účasti na referende. Skritizoval tiež to, že hlava štátu vyhlásila konanie referenda na letné mesiace, keď je väčšina Slovákov na dovolenke. Predseda Demokratov poukázal tiež na to, že referendum robila strana sama. „Na celú kampaň sme dali 50.000 eur, všetko, čo sme mali od ľudí. Napriek tomu sme dostali 16-percentnú účasť,“ podotkol Naď.
To, že Demokrati dostali k urnám taký počet ľudí, je výborný výsledok pre stranu a „brutálny budíček pre opozíciu“, tvrdí podpredseda Demokratov Juraj Šeliga. „My tu nabehneme ako také muchy na argument, že to stojí peniaze. Však štát stojí peniaze, demokracia stojí peniaze, bezpečnosť stojí peniaze. My sme tu nerobili revolúciu, nič protiústavné, nikoho sme nechceli zbiť, nikomu sme nechceli ublížiť,“ povedal. Zároveň Šeliga poukázal na to, že 95 percent ľudí, ktorí na referendum prišli, povedali Ficovi, že nechcú, aby mal rentu. „Jemu ľudia povedali, že toto nechceme, túto vašu vládnu politiku nechceme. Veľmi koncentrovane. V horúčave uprostred leta prišli. Podľa mňa na tomto treba stavať ďalšiu lekciu a mali by sme si z toho zobrať lekciu dovnútra opozície,“ uviedol.
Bol presvedčený, že spoločným cieľom s ostatnými opozičnými stranami je priniesť alternatívu vláde Roberta Fica (Smer-SD) a poukázať na neprávosti. Očakával preto, že sa spoja do jedného šíku. „Na moje veľké nemilé prekvapenie sa k nám na konci pridalo len PS a ešte Maďarská aliancia a všetci ostatní to odignorovali,“ skonštatoval. Považuje to za zlyhanie jednotlivých lídrov, ktorí nedokázali prekonať svoje egá či politický strach. „Už som dávno vyrástol z toho, aby som lámal palicu nad budúcou spoluprácou preto, že niekto je viac zameraný úzkostranícky,“ poznamenal.
VIDEO
V relácii sa dotkli aj možnej predvolebnej spolupráce Demokratov s inými opozičnými stranami. Naď potvrdil, že sa rozprávajú s PS. Diskusia prebieha aj na platforme Európskej ľudovej strany, kde je Hnutie Slovensko, Maďarská aliancia a KDH. Demokrati nie sú podľa Naďa stranou na jedno použitie. Zároveň tvrdí, že nechce, aby členovia strany boli „odhodení“ k niekomu na kandidátku. Chce poctivú predvolebnú koalíciu, kde sa budú presadzovať ich kandidáti aj program. Naď taktiež deklaroval, že Demokrati nebudú blokovať spájanie síl pred voľbami.
aktualizované 11:29 V Bratislavskom samosprávnom kraji (BSK) sa na sobotnom (4. 7.) referende zúčastnilo z 585.005 zapísaných voličov 127.774. Účasť tak dosiahla 21,84 percenta. Išlo o najvyššiu účasť spomedzi všetkých krajov na Slovensku. Vyplýva to z oficiálnych výsledkov Štatistického úradu SR. Zo štyroch územných obvodov bola najvyššia účasť v Senci s 24,18-percentnou účasťou. Z 81.291 zapísaných voličov sa na referende zúčastnilo 19.661 ľudí v 73 volebných okrskoch. Naopak najnižšia účasť bola v Malackách. V 52 volebných okrskoch tam hlasovalo cez 19 percent voličov, čo predstavuje 12.390 ľudí.
aktualizované 11:21 Zo 466.258 zapísaných voličov v Trenčianskom samosprávnom kraji (TSK) sa na sobotnom (4. 7.) referende zúčastnilo 79.928 voličov. Účasť v referende dosiahla 17,14 %, bola tretia najvyššia spomedzi všetkých krajov. Vyplýva to z informácií Štatistického úradu SR. Najvyššia účasť v referende bola v TSK v Trenčianskom okrese, kde k urnám prišlo 20,44 % voličov. Najnižšia v Považskobystrickom okrese, kde sa na referende zúčastnilo menej ako 15 percent voličov (14,84 %).
aktualizované 10:49 Je smutné, že iniciátori referenda namiesto toho, aby si priznali neúspech, hľadajú vinu všade naokolo, len nie v sebe. Vyhlásil to prezident SR Peter Pellegrini v reakcii na výsledok sobotného (4. 7.) referenda. Pripomenul, že referendum musel vyhlásiť v súlade s Ústavou SR a zákonmi.
„Vždy budem rešpektovať ústavné právo občanov Slovenskej republiky požiadať o vypísanie referenda a aj sa na takomto referende zúčastniť. Z úcty k tomuto právu a k inštitútu referenda som sa na ňom zúčastnil aj ja, hoci ako občan, politik a človek mám svoj vlastný a jasný názor na toto konkrétne referendum,“ uviedla v stanovisku hlava štátu. „Ako prezident Slovenskej republiky som sa pri vyhlasovaní referenda striktne držal ústavy a platných zákonov a nemohol som postupovať inak. Je smutné, že iniciátori referenda namiesto toho, aby si priznali neúspech, hľadajú vinu všade naokolo, len nie v sebe,“ skonštatoval Pellegrini.
aktualizované 10:37 Účasť voličov na sobotňajšom (4. 7.) referende v Banskobystrickom samosprávnom kraji (BBSK) dosiahla zhruba 14 percent. Z takmer pol milióna voličov v kraji s 862 okrskami prišlo k urnám necelých 70.000 ľudí. Vyplýva to z oficiálnych výsledkov Štatistického úradu SR. Zo siedmich územných obvodov mala najvyššiu účasť Banská Bystrica, a to cez 19 percent. V okrese bolo 129 okrskov. Najnižšiu účasť mala Rimavská Sobota s 215 okrskami, kde hlasovalo necelých deväť percent voličov.
aktualizované 10:20 V obciach Sása (okres Revúca), Bystrá (okres Stropkov) a Krajná Porúbka (okres Svidník) sa na sobotnom (4. 7.) referende nezúčastnil nikto. Účasť tam teda bola najnižšia. Informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR.Z údajov ŠÚ SR vyplýva, že účasť nad 50 percent bola v obciach Krokava (okres Rimavská Sobota) 65,21 percenta a Lopašov (okres Skalica) 52,10 percenta.
aktualizované 10:00 Minister vnútra a líder koaličného Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok označil sobotné (4. 7.) referendum za fiasko. Iniciátorom referenda, mimoparlamentnej strane Demokrati, odkázal, aby sa ospravedlnili a uhradili jeho náklady. Minister to uviedol na sociálnej sieti. „Historicky najnižšia účasť občanov v referende. Za toto fiasko by sa mali Demokrati Slovensku ospravedlniť a uhradiť jeho náklady,“ napísal Šutaj Eštok.
Zúčastnilo sa 705.227 ľudí
Z počtu 4.369.989 zapísaných voličov sa podľa neoficiálnych výsledkov zúčastnilo na desiatom referende v histórii samostatnej SR 705.227 ľudí. Platných hlasovacích lístkov bolo 698.757. Zo zahraničia hlasovalo 5218 voličov. V sobotnom referende voliči rozhodovali o dvoch otázkach - či súhlasia so zrušením tzv. doživotnej renty, napríklad pre premiéra Roberta Fica (Smer-SD), a či súhlasia s obnovením Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry.Výsledky referenda sú podľa Ústavy SR platné, ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bude rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.
archívne video
Štátna volebná komisia potvrdila neplatnosť referenda
Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán potvrdila na nedeľnej tlačovej konferencii neplatnosť sobotného (4. 7.) referenda. Zúčastnilo sa na ňom 16,13 percenta voličov. Na platnosť referenda je potrebná viac ako 50-percentná účasť. Voliči hlasovali v 5545 volebných okrskoch. Počet okresných volebných komisií, ktoré zaslali zápisnice, bol 50. Zo zahraničia bolo doručených cez voľbu poštou 5218 hlasov, čo predstavuje 0,73 percenta zúčastnených voličov z cudziny.
Z celkového počtu 4.369.989 zapísaných voličov sa na referende zúčastnilo 705.227 zapísaných voličov. Platných hlasovacích lístkov bolo 698.757. Na otázku, či občania súhlasia so zrušením tzv. doživotnej renty, napríklad pre premiéra Roberta Fica (Smer-SD), odpovedalo 93,43 percenta zúčastnených kladne. Nesúhlas vyjadrilo 5,32 percenta zúčastnených. V druhej otázke, či občania súhlasia s obnovením Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry, si vybralo odpoveď áno 92,23 percenta zúčastnených. Odpoveď nie zvolilo 6,07 percenta zúčastnených.
Predseda Štatistického úradu (ŠÚ) SR Martin Nemky informoval, že najvyššiu účasť zaznamenali v Bratislavskom kraji s 21,84 percenta voličov. Najmenej voličov prišlo na referendum v Košickom kraji, odhlasovalo tam 13,4 percenta voličov. Spomedzi okresov bola najvyššia účasť v okrese Senec, k urnám tam prišlo 24,18 percenta. Najnižšiu účasť zaznamenali v okrese Revúca so 7,91 percenta voličov.
Priebeh bol pokojný
Priebeh sobotného (4. 7.) referenda bol pokojný. Policajný viceprezident Rastislav Polakovič to uviedol počas nedeľnej tlačovej konferencie. Polícia podľa jeho slov nezaznamenala žiadne prípady, ktoré by narušili verejný poriadok alebo nejakým spôsobom by znemožnili referendum. Polícia v sobotu evidovala viacero podnetov, ale žiaden trestný čin. Ako uviedol policajný viceprezident, evidujú dva priestupky. Prvý sa stal v Žiari nad Hronom, kde člen volebnej komisie bol pod vplyvom alkoholu a po nafúkaní ho vystriedali. „Druhý priestupok sme evidovali v meste Ružomberok, kde prišiel pán zjavne pod vplyvom alkoholu a vulgárne sa správal, taktiež túto vec objasňujeme,“ zhodnotil Polakovič.
„Evidovali sme ešte nejaké drobné preverenia, ktoré sa však nepotvrdili,“ povedal policajný viceprezident. Polícia bola súčinná aj pri preverovaní udalostí, keď niektorí voliči chceli uplatniť svoje voličské právo prostredníctvom pasu, ale nebolo im to umožnené, keďže v referende sa dalo hlasovať len s občianskym preukazom. Riaditeľ odboru volieb, referenda a politických strán sekcie verejnej správy Ministerstva vnútra SR Martin Gajdoš skonštatoval, že priebeh referenda bol bezproblémový a bez rušivých momentov. „Dve situácie, ktoré spôsobili krátke predĺženie času hlasovania, tak to nebolo spôsobené žiadnym pochybením volebných komisií. Bolo to naozaj spôsobené len vyššou mocou, čiže zdravotným problémom a hraním sa detí,“ priblížil Gajdoš.
Petíciu iniciovala strana Demokrati
Petíciu za referendum iniciovala mimoparlamentná strana Demokrati. Žiadala v ňom tri otázky, no otázka o požiadavke skrátiť volebné obdobie napokon nebola predmetom referenda. Prezident SR Peter Pellegrini otázku nezaradil, pretože bola podľa neho v rozpore s Ústavou SR. Referendum sa v sobotu podľa vyjadrení polície zaobišlo bez vážnejších incidentov. Bezproblémovo hodnotili priebeh referendového dňa aj volebné komisie naprieč Slovenskom. Výsledky referenda sú podľa Ústavy SR platné, ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bude rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.
Štatistický úrad spracoval výsledky spoľahlivo
Štatistický úrad (ŠÚ) SR spracoval výsledky sobotného (4. 7.) referenda bez komplikácií a bez akýchkoľvek incidentov. Na nedeľnej tlačovej konferencii o tom informoval predseda ŠÚ SR Martin Nemky. Celý proces spracovania výsledkov od prvej okrskovej zápisnice až po republikovú zápisnicu trval podľa jeho slov tri hodiny a 11 minút.
„Celý proces prebehol korektne, bez komplikácií a plne v súlade s platnou legislatívou. Výsledky sme spracovali spoľahlivo, nezávisle a bez akýchkoľvek incidentov,“ uviedol Nemky. Prvú okrskovú zápisnicu v informačnom systéme spracovali v sobotu o 22.07 h z volebného okrsku v obci Dedačov v okrese Humenné. Posledná okrsková zápisnica bola spracovaná v nedeľu o 1.02 h z okrsku číslo 35 v Trenčíne. Na volebnom portáli ŠÚ SR www.volbysr.sk sú zverejňované definitívne výsledky referenda. Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán v nedeľu potvrdila neplatnosť referenda. Zúčastnilo sa na ňom 16,13 percenta voličov. Na platnosť referenda je potrebná viac ako 50-percentná účasť.
