BAMAKO – Vojnový konflikt v Mali prerástol do občianskej vojny už pred viac ako desiatimi rokmi. Krajina nie je bezpečná a zabíjanie civilistov tu prebieha na dennej báze. Napriek tomu sa situácia v poslednom období ešte viac zhoršila. Do hlavného mesta vtrhli ozbrojené skupiny.
Africký štát Mali, rozprestierajúci sa v západnej časti Afriky, patrí medzi najväčšie krajiny kontinentu. Treba však podotknúť, že takmer polovica krajiny leží na púšti Sahara a tam, kde žijú ľudia, už roky zúri občianska vojna. V posledných dňoch sa situácia ešte zhoršila, pretože do hlavného mesta prenikli militantné teroristické skupiny.
Konkrétne ciele militantov
Ako informuje pre Al Jazeera armádne velenie v Mali, teroristi zaútočili nielen na hlavné mesto Bamako, ale aj v iných oblastiach. Malo ísť o veľký koordinovaný útok, ktorého cieľom bolo ochromenie velenia. Všetky útoky boli mierené na vojenské kasárne a objekty.
Prvé dva hlasné výbuchy zazneli v sobotu 25. apríla o 6:00 svetového času neďaleko vojenskej základne Kati pri Bamaku, kde sídli aj vojenský generál Assimi Goita. Následne sa spustila hlasná streľba.
(Videá nevhodné pre citlivé povahy)
Streľba a výbuchy sa podľa zahraničných novinárov v Bamaku odohrávali aj na letisku Modibo Keita (zhruba 15 km od centra hlavného mesta). Podobné nepokoje mali prebehnúť v tom istom čase v mestách Kidal, Gao aj v Sevare. Nad prvými dvomi prevzali povstalci kontrolu. Vyhlásil to vodca Azawadského oslobodzovacieho frontu (FLA).
Smrť generála a ministra obrany Camaru
Terčom útoku mal byť aj dom ministra obrany, generála Sadia Camaru. Dvaja svedkovia pre médiá uviedli, že dom ministra úplne zničili. Ochranka ale uviedla, že Camara bol v tom čase mimo domu a teraz je v bezpečí a naďalej pod stálou ochranou.
Svetové agentúry ale deň na to už písali, že Camara zahynul neďaleko hlavného mesta. Potvrdila to aj malijská vláda, informuje The Guardian. Do rezidencie malo naraziť auto plné výbušnín, ktoré šoféroval samovražedný útočník. Nasledovala prestrelka, počas ktorej Camara utrpel niekoľko zásahov. Stihli ho ešte unáhlene transportovať do nemocnice, no tam na následky vážnych zranení podľahol. Analytici tvrdia, že ofenzíva radikálov ich zaskočila.
Sú Rusi zodpovední za pád Kidalu?
Ozbrojené konflikty o nadvládu tohto územia sa odohrávajú pre jeho nerastné bohatstvo. Krajina je bohatá na zlato a ďalšie cenné nerasty. Po dvoch prevratoch (2021 a 2022) boli z Mali vyhostení Francúzi aj mierové misie OSN. Goita sa stal prezidentom len v lete minulého roku. V súčasnom konflkte odmietajú vyhostené krajiny pomôcť vládnemu režimu.
Od roku 2021 pomáha miestnym silám v tvrdých bojoch Wagnerova skupina. V júni 2025 vyhlásila, že svoju misiu dokončí. Dnes je z nej Africký zbor, ktorý pôsobí priamo pod kontrolou ruského ministerstva obrany. Bezpečnostná situácia v krajine je tak výrazným spôsobom ovplyvnená aj vojnou na Ukrajine, do ktorej vráža Rusko najviac peňazí. Možno aj to bolo príčinou pádu mesta Kidal, ktorého sa zmocnili militanti.
Náčelník generálneho štábu malijskej armády, generál Oumar Diarra, však priblížil, že armádne sily sa presunuli k mestu a boje naďalej pokračujú. Vedúci programu Sahel v Nadácii Konrada Adenauera v Nemecku vyhlásil, že pád Kidalu bol pre Rusko neúspechom, pretože podporilo ozbrojený konflikt, ktorého následkom bolo vyhnanie francúzskych, amerických a ďalších podporných západných síl z oblasti: "Bola to pre nich katastrofa. Nedokázali zabrániť pádu Kidalu, symbolickej pevnosti Tuaregov."
V roku 2023 založili Mali, Burkina Faso a Niger Alianciu krajín Sahelu (AES). Vo všetkých troch krajinách podporujú miestne vlády ruskí žoldnieri. Formálne sa oddelili od západoafrického regionálneho bloku ECOWAS.
Povstalci bojujú proti armáde už roky
V Mali nastala zmena vo vedení po prevratoch v rokoch 2020 a 2021. Na čelo sa dostala vojenská vláda s Assimim Goitom, ktorá sľubovala koniec bojov a bezpečnosť v celej krajine. Armádne sily však do dnešných dní bojujú v uliciach miest s radikálnymi povstalcami pobočiek Al-Kájdy Džamá'at Nusrat al-Islam wal-Muslimin (JNIM) a Islamský štát (ISIS) v západnej časti krajiny a s Tuaregmi na severe. Práve JNIM spolupracovala s FLA na ozbrojených útokoch po celej krajine.
