KYJEV - Na severnej hranici Ukrajiny sa deje niečo, čo znepokojuje Kyjev aj expertov. Bývalý minister odhalil sériu krokov, ktoré zapadajú do širšieho obrazu.
Tieň druhej frontovej línie
Myšlienka, že by sa vojna mohla rozšíriť aj zo severu, sa opäť vracia do hry. Bývalý šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba upozorňuje, že Bielorusko nie je len pasívnym susedom, ale stále viac pripomína nástroj v rukách Moskvy.
Vo svojom videu naznačil, že Vladimir Putin môže pripravovať scenár, v ktorom by sa Minsk zapojil priamo do bojov. „Rusko vidí Bielorusko ako druhý front, ktorý by chcelo otvoriť proti Ukrajine,“ uviedol.
Ako upozorňuje aj portál Novinky.cz, nejde o novú situáciu – už v roku 2022 umožnilo Bielorusko ruskej armáde útočiť na Kyjev zo svojho územia.
Armáda v pohybe bez prestávky
Jedným z najvýraznejších javov je nepretržitá aktivita bieloruských ozbrojených síl. Kuleba upozorňuje, že vojenské cvičenia sa prakticky nezastavili už niekoľko rokov. „A tieto cvičenia sú pod starostlivým dohľadom ruských inštruktorov,“ zdôraznil.
Takýto model podľa neho nie je náhodný – ide o systematickú prípravu, ktorá presahuje bežný výcvik.
Štát pripravený na mobilizáciu
Pozornosť si zaslúži aj zmena prístupu k pripravenosti krajiny. Bieloruské vedenie podľa Kulebu nepracuje len s armádou, ale zapája širšie vrstvy spoločnosti.
Častejšie povolávanie rezervistov naznačuje, že Minsk počíta s možnosťou eskalácie, ktorá by si vyžiadala širšie ľudské zdroje.
Cvičenia, ktoré simulujú vojnu
Na prvý pohľad rutinné manévre získavajú nový význam. Podľa Kulebu nejde len o administratívne preverovanie pripravenosti. „Ide o tréning koordinovanej vojenskej akcie v reálnych vojnových scenároch,“ upozornil.
Do procesu sa aktívne zapája aj prezident Alexandr Lukašenko, ktorý osobne dohliada na velenie armády a kontroluje pripravenosť generálov.
Ruské systémy ako ďalší diel skladačky
Ďalším prvkom, ktorý zapadá do obrazu, je posilňovanie protivzdušnej obrany. Na bieloruské územie prichádzajú ruské systémy, čo podľa Kulebu naznačuje prípravu na možné útoky.
Zároveň to prehlbuje vojenské prepojenie oboch krajín a znižuje schopnosť Minska konať nezávisle.
Spolupráca prerastá do koordinácie
Najzásadnejšou zmenou je však kvalita spolupráce medzi armádami. Podľa bývalého ministra už nejde len o partnerské vzťahy.
„Som presvedčený, že Rusi pomáhajú Bielorusku veľmi vážne s prípravami. Súbor faktorov, ktoré sledujeme, ukazuje na kvalitatívne novú úroveň prípravy ozbrojených síl Bieloruska k určitým akciám pod kontrolou, dohľadom a za podpory Ruskej federácie. Znamená to, že Bielorusko už začne ofenzívu? Podľa môjho názoru zatiaľ nie. Ešte sa môže stať mnoho vecí,“ uviedol.
Lukašenkova dilema
Kuleba zároveň poukazuje na vnútorný rozpor bieloruského režimu. Prezident Alexandr Lukašenko si podľa neho uvedomuje riziká otvorenej vojny.
„Jeho snom je zachovať Bielorusko ako akýsi kváziostrov, zakonzervovaný Sovietsky zväz. A aby jeho vojaci neumierali a jeho mestá neboli ničené. Ale Vladimir Putin ho zjavne do tejto situácie tlačí. Nevidím teda, že by sa bezprostredne chystala ofenzíva, ale podľa môjho názoru ide o jasné prípravy na vojenskú eskaláciu,“ myslí si.
Varovania z Kyjeva aj nové kroky Minska
Napätie potvrdzujú aj aktuálne informácie z ukrajinskej strany. Prezident Volodymyr Zelenskyj upozornil, že Bielorusko začalo budovať delostrelecké pozície pri hraniciach.
Podľa agentúry Unian navyše Minsk vydal povolávací rozkaz pre záložníkov, ktorí majú posilniť armádu aj pohraničnú stráž.
Provládny kanál Pul Pervogo síce tvrdí, že ide o pravidelné každoročné opatrenia, no ich načasovanie vyvoláva čoraz viac otázok.
