SOFIA - V nedeľňajších parlamentných voľbách v Bulharsku po sčítaní skoro tretiny hlasov vedie strana Progresívne Bulharsko bývalého prezidenta Rumena Radeva so 44,58 percentami, uviedla ústredná volebná komisia podľa tlačových agentúr.
Na druhej priečke podľa agentúry BTA nasleduje centristická koalícia Pokračujeme v zmene (PP) - Demokratické Bulharsko so 14,99 percentami. Tretia je podľa týchto čiastkových výsledkov stredopravicová a proeurópska strana Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) bývalého dlhoročného premiéra Bojka Borisova. Ultranacionalistická a proruská strana Obrodenie získala 4,79 percenta a 4,11 percenta má Hnutie za práva a slobody (DPS), ktoré obhajuje záujmy bulharských Turkov. Na vstup do parlamentu je potrebné prekonať volebný prah vo výške štyroch percent, poznamenala agentúra AP.
Euroskeptik a bývalý stíhací pilot Radev, ktorý sa stavia proti vojenskej podpore Ukrajiny brániacej sa agresii Ruska, v januári odstúpil z prezidentskej funkcie, aby mohol kandidovať v parlamentných voľbách. Tie nasledovali po tom, ako masové protesty vlani v decembri donútili predchádzajúcu vládu k odstúpeniu, napísala agentúra Reuters. Prvé odhady dnešných volieb prisúdili exprezidentovej strane 37,5 percenta hlasov. Radevova strana podľa odhadov predstihla svojho hlavného súpera, konzervatívne stredopravicové zoskupenie GERB-SDS. Tomu odhady prisúdili 16,2 percenta hlasov.
Podiel hlasov by mu nemusel stačiť
Napriek obrovskému rozdielu medzi oboma stranami by predpokladaný podiel hlasov nemusel Radevovi stačiť na zostavenie jednofarebnej vlády, upozornila agentúra AP. Krajina od roku 2021, keď po rozsiahlych protikorupčných demonštráciách skončil na čele vlády Bojko Borisov, prechádza politickou krízou, pri ktorej sa pri moci striedajú krehké koalície. Výsledok 44 percent hlasov by zabezpečil Progresívnemu Bulharsku v novom parlamente väčšinu najmenej 129 z 240 kresiel. Radevov proruský, ale tiež protikorupčný program vyvolal silnú odozvu u voličov, poznamenala agentúra AFP.
Radev zastával funkciu prezidenta od roku 2017. Na konci minulého roka otvorene podporil demonštrantov a v januári rezignoval, aby sa mohol uchádzať o miesto v parlamente. Exprezident okrem iného sľubuje boj proti korupcii. Zároveň sa stavia proti niektorým postojom Európskej únie, okrem iného odmieta úniu tzv. zelenú politiku, chce obnoviť spoluprácu s Ruskom a je proti dodávaniu zbraní Ukrajine, ktorá od februára 2022 vzdoruje ruskej invázii. Nedeľné parlamentné voľby boli už ôsme za posledných päť rokov. K pádu zatiaľ poslednej vlády v Bulharsku viedli rozsiahle protesty proti návrhu nového rozpočtu, ktorý počítal so zvýšením sociálnych odvodov a niektorých daní. Protesty vlani prinútili premiéra Rosena Željazkova k demisii.
