WASHINGTON - Španielsko súhlasilo s tým, že bude spolupracovať s americkou armádou pri operáciách na Blízkom východe, oznámil v stredu Biely dom. Americký prezident Donald Trump deň predtým Španielsku pohrozil prerušením všetkého obchodu pre jeho odmietavý postoj k vojne proti Iránu. Informuje správa agentúry AFP.
„Myslím, že prezidentovo včerajšie posolstvo počuli jasne a zreteľne. A podľa mojich informácií sa za posledných niekoľko hodín dohodli na spolupráci s americkou armádou. Takže viem, že americká armáda koordinuje svoje kroky so svojimi partnermi v Španielsku,“ povedala na tlačovom brífingu k útokom na Irán hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová.
Trump ostro kritizoval vedenie Španielska a Británie za to, ako sa postavili k vojenskému zásahu USA a Izraela proti Iránu. Londýn odmietol účasť na počiatočných úderoch, napokon však pristúpil na žiadosť USA, aby mohli využívať britské vojenské základne na útoky obranného charakteru. Madrid označil americké a izraelské útoky za „bezohľadné a nelegálne“ a neskôr zakázal americkým lietadlám využívať vojenské základne na juhu Španielska.
„Španielsko je veľmi neochotné spolupracovať. Rovnako ako Spojené kráľovstvo. Nie sme v dobe (Winstona) Churchilla,“ vyhlásil v utorok Trump v Bielom dome s odkazom na predsedu britskej vlády z čias druhej svetovej vojny, s ktorým súčasného britského premiéra Keira Starmera podľa neho nemožno porovnávať. Španielsky premiér Pedro Sánchez v stredu prezidentovi USA odkázal, že jeho krajina je proti konfliktu na Blízkom východe. „Takto sa začínajú veľké katastrofy ľudstva. Nemôžete hrať ruskú ruletu s osudmi miliónov ľudí,“ uviedol. Madrid sa k vyjadreniu hovorkyne Bieleho domu bezprostredne nevyjadril.
Madrid informácie poprel
Vláda v Madride v stredu poprela tvrdenie Bieleho domu, že Španielsko súhlasilo s tým, že bude spolupracovať s americkou armádou pri operáciách na Blízkom východe. Španielsky minister zahraničných vecí José Manuel Albares podľa agentúry AFP kategoricky odmietol, že by vláda akokoľvek zmenila svoj postoj „k využívaniu základní, k vojne na Blízkom východe a k bombardovaniu Iránu“.
