ŽILINA - Skúsenosť, po ktorej zostala sedieť v aute a plakala. Mamička zo Žiliny sa podelila o nepekný príbeh, ktorý sa odohral počas obyčajného nákupu v potravinách.
"Chcem sa len vyrozprávať, lebo dnes to už vo mne definitívne prasklo a pol hodinu tu sedím v aute na parkovisku a plačem," zdôverila sa mama 7-ročného Kubka na sociálnej sieti v skupine Nekŕmte nás odpadom. Chlapček má diagnostikovaný autizmus (PAS). "Navonok vyzerá ako úplne zdravé, krásne, no trochu neposedné dieťa. Nikto mu na čele nevidí, že jeho mozog spracováva svet inak," uviedla.
Udalosť, o ktorú sa rozhodla podeliť na sociálnej sieti sa odohrala dnes počas návštevy potravin. "Stačil jeden ostrejší zvuk, padajúci košik pri pokladni a Kubko dostal masívny záchvat. Kto nezažil, nevie, čo je to senzorické preťaženie. Začal hrozne kričať, hádzať sa o zem, plakať a uprostred tej paniky ma začal biť a škrabať. V tej chvíli som nerobila nič iné, len som sa ho snažila pevne objať, držať ho na zemi, aby si neublížil, a upokojiť ho," opísala ťažké chvíle.
Zarážajúca bola reakcia okolia. "Myslíte, že sa niekto opýtal, či nepotrebujem pomôcť? Kdeže. Ľudia na nás pozerali s takým odporom a opovrhnutím, akoby sme boli nejaká spodina. Jedna staršia pani zahlásila, že si neviem spraviť poriadok s jedným nevychovanym spratkom. Pán za ňou sa pridal, že keď ho nezvládam nech s ním sedím doma na r**i," vyliala si srdce.
Bezohľadnosť a krutosť
S podobným prístup sa stretáva pravidelne. "Mne sa chcelo od hanby a bezmocnosti prepadnúť pod zem. Najhoršie na tom je, že toto nebola výnimka. Na ihrisku je to to isté. Keď dostane záchvat tam, mamičky okamžite berú svoje deti preč, akoby mal mor, a pozerajú na mňa ako na krkavčiu matku, ktorá decku všetko dovolí," tvrdí.
Niektorí rodičia dnes podľa nej učia svoje deti totálnej bezohľadnosti a krutosti namiesto empatie a slušnosti. "Potom sa čudujeme, že je na školách toľko šikany, keď tie deti doma vidia, ako ich vlastní rodičia odsudzujú kohokoľvek, kto je trochu iný," dodala.
"Sme unavení. Strašne unavení. Nielen z diagnózy, ale hlavne z tohto prehnitého systému a našej nátury. O autizme sa hovorí žalostne málo. Naša škola Kubka odmietla zvládnuť. Napriek všetkým papierom od odborníkov ma pani učiteľka po dvoch mesiacoch odbila, že ona na neho nemá nervy ani čas. Kubko musel ostať na domácom vzdelávaní, lebo štát na takéto deti kašle," pokračuje.
Najviac ju však bolí to, že ľudia berú tieto deti ako nejaký odpad spoločnosti. "Pritom Kubko je neskutočne šikovný chlapec. Má úžasný talent na čísla, stavia neskutočné veci z lega a má čisté srdiečko… len žije vo svojom vlastnom svete, ktorý väčšina ľudí nedokáže pochopiť," vysvetlila.
"Prosím vás, ľudia, keď uvidíte v obchode alebo na ulici dieťa, ktoré vrieska, plače alebo sa hádže o zem, nesúďte hneď jeho rodičov. Možno nevidíte nevychované dieťa. Možno práve vidíte dieťa s autizmom, ktoré bojuje s vlastným preťaženým svetom. A možno vedľa neho stojí mama, ktorá už celé roky bojuje za to, aby ho spoločnosť prijala takého, aký je. Trocha pochopenia nestojí nič. Pre niekoho však môže znamenať celý svet," dodala na záver.
