MOSKVA - Moskva podľa Dmitrija Medvedeva nemá záujem rozpútať globálny konflikt a ani nechcela začať vojnu na Ukrajine. V rozhovore ostro kritizoval Západ, obvinil krajiny NATO z ignorovania ruských varovaní a upozornil aj na riziká rozpadu jadrových dohôd.
„Nie sme blázni, kto by chcel globálnu vojnu“
Podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev v rozsiahlych rozhovoroch pre agentúry Reuters a TASS vyhlásil, že Rusko nemá záujem vyvolať svetový konflikt. Podľa jeho slov Moskva nestála ani o začatie tzv. špeciálnej vojenskej operácie, ako Kremeľ označuje inváziu na Ukrajinu.
„Globálny konflikt nás nezaujíma. Nie sme blázni. Kto by ho vlastne potreboval?“ odkázal Medvedev s tým, že podobné stanovisko Rusko podľa neho opakovalo „už stokrát“.
Varovania Západu podľa Moskvy zostali bez odozvy
Medvedev tvrdí, že Rusko dlhodobo upozorňovalo západné krajiny aj členov NATO, aby sa otvorila diskusia o hraniciach ďalšieho rozširovania aliancie a o vzťahu Ukrajiny k NATO. Argumentoval tým, že Moskva má s Kyjevom územný spor o Krym.
Podľa jeho slov Rusko opakovane žiadalo, aby sa „zohľadnili ruské záujmy“, no odpoveď mala byť vždy rovnaká – že Západ si bude konať po svojom a členstvo v NATO ostane otvorené každému, kto oň požiada. „Dnes je z toho globálny problém,“ vyhlásil v rozhovore pre TASS.
Európa ako nepriateľ a sklamanie z rusofóbie
Politik ďalej označil krajiny, ktoré pomáhajú Ukrajine v boji proti Rusku, za nepriateľov aj z pohľadu medzinárodného práva. Osobitne zdôraznil, že ide najmä o západné štáty a veľkú časť Európy.
Medvedev priznal, že ho postoj európskych krajín „čiastočne urazil“, keďže Rusko ich považuje za civilizačne blízke. „Vyvíjali sme sa spoločne, občas sme sa hádali, ale takáto agresívna rusofóbia ma úprimne prekvapila,“ povedal.
Jadrová dohoda Nový START na hrane
Súčasťou rozhovoru bola aj budúcnosť zmluvy Nový START, ktorá obmedzuje počty strategických jadrových zbraní a ich nosičov v Rusku a Spojených štátoch. Dokument Medvedev podpísal ešte ako ruský prezident spolu s vtedajším americkým lídrom Barackom Obamom.
Medvedev upozornil, že ak dohoda 5. februára vyprší bez náhrady, svet by to nemal brať na ľahkú váhu. Podľa neho to síce automaticky neznamená jadrovú vojnu, no ide o dôvod na vážne znepokojenie.
„Zbrojné dohody sú prejavom dôvery medzi hlavnými jadrovými mocnosťami. Keď dohoda existuje, existuje aj dôvera. Keď neexistuje, znamená to, že dôvera sa minula,“ uviedol.
Agentúra Reuters v tejto súvislosti pripomenula, že Rusko v roku 2023 svoju účasť na zmluve pozastavilo s odôvodnením, že Spojené štáty podporujú Ukrajinu, ktorá sa od februára 2022 bráni ruskej invázii.
Nové zbrane a zložitejšia rovnováha
Analytici upozorňujú, že nahradiť dohodu Nový START novým rámcom nebude jednoduché. Rusko medzičasom vyvinulo nové nosiče jadrových zbraní, ktoré do pôvodnej zmluvy nezapadajú – napríklad raketu Burevestnik, hypersonickú strelu Orešnik či podvodné torpédo Poseidon.
Situáciu komplikuje aj plán prezidenta Donald Trump vybudovať vesmírny protiraketový štít Golden Dome, ktorý Moskva vníma ako snahu zmeniť strategickú rovnováhu.
Do hry navyše vstupuje aj rastúci čínsky jadrový arzenál. Čína má podľa odhadov približne 600 jadrových hlavíc a americký Pentagón predpokladá, že do roku 2030 by ich počet mohol presiahnuť tisíc.
