MOSKVA - Vladimir Putin vládne Rusku už viac než dve desaťročia a jeho osobná moc je bezprecedentná. Otázka, čo by nasledovalo po jeho náhlom odchode zo scény, preto vyvoláva nielen právne, ale aj politické obavy.
Putin a otázka nástupníctva
Ruský prezident Vladimir Putin má po ústavnej reforme z roku 2020 teoretickú možnosť zostať pri moci až do roku 2036. Sedemdesiatdvaročný líder však neustále čelí špekuláciám o zdravotnom stave, ktoré sa pravidelne objavujú najmä v anonymných zdrojoch na sociálnych sieťach.
V minulosti sa dokonca objavili nepodložené tvrdenia, že Putin zomrel a bol nahradený dvojníkom. Žiadne dôkazy však tieto konšpiračné teórie nepotvrdili. Napriek tomu zostáva legitímna otázka: aký mechanizmus by sa spustil, keby ruský prezident skutočne zomrel.
Kto by prevzal moc podľa ústavy
Ruská ústava v tomto prípade stanovuje jasný postup. Ak prezident zomrie, výkon jeho právomocí okamžite prechádza na predsedu vlády. Túto funkciu v súčasnosti zastáva Michail Mišustin, ktorý by sa automaticky stal dočasným prezidentom.
Do troch mesiacov by musel vyhlásiť nové prezidentské voľby. Tento postup opísal už v roku 2022 politológ Fabian Burkhardt z Leibnizovho inštitútu pre výskum východnej a juhovýchodnej Európy v rozhovore pre portál n-tv.
V ústavnej hierarchii nasledujú po prezidentovi a premiérovi ďalší vysokí predstavitelia štátu. Treťou osobou v poradí je predsedníčka Rady federácie Valentina Matvijenková, štvrtým predseda Štátnej dumy Vjačeslav Volodin. Tento rámec má zabezpečiť kontinuitu moci v krízovej situácii.
Boj o vplyv v zákulisí
Formálne pravidlá však nemusia zodpovedať politickej realite. Podľa Burkhardta by sa v prípade uvoľnenia moci mohli o vplyv uchádzať aj iné silné postavy Kremľa, vrátane bývalého prezidenta a súčasného bezpečnostného predstaviteľa Dmitrija Medvedeva.
Skutočnosť, že Putin nikdy verejne neurčil jasného nástupcu, považujú experti za súčasť jeho stratégie. Nejasné nástupníctvo posilňuje jeho vlastnú pozíciu počas života, no zároveň vytvára riziko mocenského vákua po jeho odchode.
Tri možné scenáre po Putinovi
Expert na Rusko Jens Siegert v rozhovore pre nemeckú verejnoprávnu stanicu SWR upozornil, že Putinova smrť by znamenala zásadný zlom. Podľa neho je politická legitimita v Rusku úzko spätá s jeho osobou.
Siegert načrtol tri realistické scenáre ďalšieho vývoja. Prvým je nástup doteraz málo známej postavy z politickej elity. Druhým pokračovanie systému prostredníctvom nástupcu, ktorého by Putin vopred pripravil a legitimizoval. Tretím, najrizikovejším scenárom je výrazná eskalácia konfliktu medzi Ruskom a Západom.
Obavy z kolapsu systému
Niektorí bývalí predstavitelia Kremľa idú ešte ďalej. Politológ Nikolaj Petrov v rozhovore pre britský denník The Sun varoval, že ruský štátny aparát je postavený takmer výlučne na osobnej autorite Putina.
Podľa neho by sa po jeho smrti mohol systém zrútiť „ako domček z karát“. Takýto vývoj by neznamenal len vnútornú nestabilitu Ruska, ale aj vážne dôsledky pre medzinárodné vzťahy a bezpečnosť v Európe.
