MOSKVA - Nemecké médiá a politik Roderich Kiesewetter informovali, že pri hraniciach Severoatlantickej aliancie sa hromadí bezprecedentná vojenská sila - v bezprostrednej blízkosti NATO má byť nasadených stovky tisíc vojakov pripravených na zásah. Litovské spravodajské služby a špecialisti z Národného centra pre krízové riadenie však informáciu popierajú. Podľa litovskej strany táto správa „nezodpovedá realite“.
Nemecký expert hovoril v televízii o 350-tisícoch ruských vojakov v Bielorusku
Rusko má pri hraniciach NATO rozmiestnených približne 350 až 360-tisíc vojakov, ktorí sú okamžite bojaschopní, uviedol pre nemeckú televíziu N-TV poslanec Bundestagu a expert na obranu Roderich Kiesewetter (CDU). Podľa jeho slov ich tvoria dva armádne zbory dislokované na území Bieloruska, priamo v blízkosti aliančných štátov.
Podľa neho ide o silu, ktorá zatiaľ nebola nasadená do bojov na Ukrajine, no prešla intenzívnym výcvikom v rámci ruskej vojnovej ekonomiky. Práve to považuje za mimoriadne znepokojujúce. „Nikto sa neodvážil o tomto stave otvorene informovať verejnosť,“ upozornil Kiesewetter.
Nemecký politik zároveň varoval, že predstava, podľa ktorej Kremeľ „dostane rozum“, je ilúziou. Naopak, nasledujúce roky môžu byť podľa neho najrizikovejším obdobím pre bezpečnosť Európy. Osobitne ohrozené sú pobaltské štáty, ktoré by sa v prípade eskalácie ocitli v prvej línii. „Je to mimoriadne znepokojujúce, najmä pre krajiny na východnom krídle aliancie,“ povedal Kiesewetter v relácii moderátorky Pinar Atalayovej na stanici N-TV. Zároveň dodal, že ani nedávne rokovania v Berlíne by nemali viesť k falošnému pocitu bezpečia.
Litovské spravodajské služby správu o vojakoch odmietajú
Litovské spravodajské služby a odborníci z Národného centra krízového riadenia odmietli tvrdenia, podľa ktorých sa v Bielorusku nachádza až 360-tisíc ruských vojakov. Píše o tom portál Telegraf News. „Na internete sa šíria informácie publikované zahraničným médiom o údajnom nasadení viac ako 300 000 ruských vojakov v Bielorusku, ktorí majú byť kedykoľvek pripravení zaútočiť na NATO. Stručne povedané – v Bielorusku sa nenachádza nič, čo by sa tomu aspoň vzdialene podobalo,“ uviedli Ozbrojené sily Litvy.
Podľa litovských predstaviteľov sú hlavné ruské vojenské sily v súčasnosti sústredené na Ukrajine. V blízkosti hraníc Litvy ani susedných členských štátov NATO sa nenachádzajú žiadne významné ruské vojenské zoskupenia. Litovská armáda označila tieto tvrdenia za senzáciechtivú dezinformáciu. Druhý odbor operácií a záchrany Ministerstva národnej obrany Litvy uviedol, že Rusko má v Bielorusku v súčasnosti nasadených len niekoľko tisíc vojakov, prevažne v nebojových a nemanévrových jednotkách. Podľa litovského hodnotenia Rusko momentálne nemá kapacity ani schopnosti na rozsiahle presunutie vojsk do Bieloruska v blízkej budúcnosti.
Cieľom je šíriť paniku
„Ide o otvorenú dezinformáciu, ktorej cieľom je zastrašovať verejnosť a šíriť paniku,“ uviedlo Národné centrum krízového riadenia v reakcii na článok nemeckého denníka. Profesor Tomas Janeliūnas z Inštitútu medzinárodných vzťahov a politických vied Vilniuskej univerzity sa pokúsil vysvetliť pôvod konkrétneho čísla 360-tisíc vojakov, ktoré citoval Roderich Kiesewetter, poslanec nemeckej strany CDU. Podľa Janeliūnasa ide o údaj pochádzajúci zo spravodajských analýz, ktoré sa týkajú dlhodobých plánov Ruska, nie jeho aktuálneho vojenského nasadenia.
„Tieto čísla sa vzťahujú na plány vytvoriť nové vojenské zbory – 44. a 14. zbor pri hraniciach s Fínskom, ďalší zbor v Kaliningrade a formácie súvisiace s Ukrajinou. Ak by sa tieto plány posudzovali spoločne, mohli by teoreticky dosiahnuť číslo 360 000. Určite však nejde o vojakov v Bielorusku – nanajvýš by sa nachádzali v jeho blízkosti,“ vysvetlil Janeliūnas.
Zdôraznil, že ide len o plánované zámery a že počas prebiehajúcej vojny na Ukrajine sa v praxi nerealizujú. Správu označil za „úplný nezmysel“. Predstavitelia Ruska ani Bieloruska sa k správe verejne nevyjadrili. Na prorozvinutých bieloruských vojenských kanáloch na sociálnych sieťach však bola informácia okamžite označená za falošnú.
Konflikt je pri dverách, uviedol v posledných týždňoch šéf NATO
Generálny tajomník NATO Mark Rutte v posledných týždňoch citeľne sprísnil tón k aktuálnej situácii v Európe. „Konflikt je pri dverách. Rusko vrátilo vojnu späť do Európy a my musíme byť pripravení,“ vyhlásil minulý týždeň.
Rutte otvorene priznal, že ho znepokojuje pokoj časti verejnosti. „Sme ďalším cieľom Ruska. Príliš veľa ľudí je upokojených, príliš veľa ľudí verí, že čas pracuje v náš prospech. Nepracuje. Nastal čas konať,“ zdôraznil. N-TV zároveň pripomenula, že ešte nedávno vystupoval Rutte voči Moskve zmierlivejšie, no jeho vyjadrenia sa postupne pritvrdzujú.
Európa sa zhodla: Rusko je dlhodobá hrozba
Obavy potvrdil aj summit ôsmich členských štátov EÚ v Helsinkách, ktorý bol venovaný obrane východného krídla Únie. Zúčastnili sa na ňom Fínsko, Švédsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Bulharsko a Rumunsko.
V spoločnom vyhlásení tieto krajiny označili Rusko za najväčšiu, najpriamejšiu a dlhodobú hrozbu pre bezpečnosť euroatlantického priestoru. Podľa agentúry AFP sa zhodli, že ruská agresia proti Ukrajine má hlboké a trvalé dôsledky pre stabilitu celej Európy.
Obrana proti dronom a ochrana infraštruktúry
Podľa signatárov si situácia vyžaduje koordinovaný a viacrozmerný prístup. Ten má zahŕňať posilnenie pozemných síl, protivzdušnej a protiraketovej obrany, ochranu hraníc a kritickej infraštruktúry, vojenskú mobilitu aj schopnosť obmedziť pohyb potenciálneho protivníka.
Švédsky premiér Ulf Kristersson zdôraznil, že Európska únia môže členským štátom výrazne pomôcť – najmä prostredníctvom financovania, zjednodušenia regulácií a zlepšenia presunov vojsk v rámci Európy.
Protidronová obrana za miliardy
Jednou z hlavných priorít sa stáva obrana proti dronom. Po stretnutí to potvrdil aj poľský premiér Donald Tusk, podľa ktorého pôjde o masívne investície. „Pracujeme na protidronovej stene a hovoríme o výdavkoch v miliardách,“ uviedol.
Test článku 5 nie je vylúčený
Európski lídri aj západné spravodajské služby sa čoraz otvorenejšie zhodujú, že Rusko by mohlo v budúcnosti otestovať článok 5 Severoatlantickej zmluvy. Časový horizont sa líši – niektorí hovoria o dvoch rokoch, iní o piatich –, no spoločný je záver, že bez dostatočného odstrašenia by sa riziko výrazne zvýšilo.
