MOSKVA - Odstúpenie Spojených štátov od dohody o jadrových zbraniach, ktorá existuje od čias bývalého Sovietskeho zväzu, by bolo "extrémne nebezpečné" a slúžilo by na vyvolanie nových pretekov v zbrojení. Vyhlásil to v stredu Kremeľ, ktorý citovala agentúra DPA.
"Ide o extrémne nebezpečný zámer. Je to vlastne vyhlásenie pretekov v zbrojení so zámerom zvýšiť potenciál výzbroje," uviedol kremeľský hovorca Dmitrij Peskov. Washington hodlá jednostranne odstúpiť od dohody o likvidácii striel stredného doletu schopných niesť jadrové hlavice (INF) na základe obvinení, že ju Rusko porušilo svojím vývojom taktického raketového systému OTR-21 Točka.
Moskva obvinenia odmieta s tým, že tento systém nebol testovaný v rámci zakázaného doletu. Dohoda zakazuje strely odpaľované zo zeme, ktoré majú dolet 500-5500 kilometrov. Americký prezident Donald Trump vlani oznámil, že USA od tejto dohody, podpísanej v roku 1987 medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom, odstúpia.
Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť John Bolton, ktorý začiatkom týždňa navštívil Moskvu, kde s ruským vedením rokoval o postupe americkej vlády, označil predmetnú dohodu za "zastaranú, porušovanú a ignorovanú ďalšími krajinami". Čína, Severná Kórea a Irán spravili "veľmi podstatný posun" v oblasti vývoja rakiet stredného doletu schopných niesť jadrové hlavice, povedal novinárom Bolton po stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Zatiaľ čo zmienená trojica krajín má s USA napäté vzťahy, ich vzťahy s Ruskom sú relatívne priateľské. Rusko obvinilo NATO z možného porušenia tejto dohody zriadením protiraketového štítu v Rumunsku. Moskva tvrdí, že daný systém dokáže kedykoľvek odpáliť raketu s jadrovou hlavicou.
Putin hrozí odvetným útokom krajinám, ktoré rozmiestnia americké rakety
Na európske krajiny, ktoré rozmiestnia na svojom území americké rakety stredného doletu, sa bude musieť Rusko upriamiť a možno na nich aj zaútočiť. V stredu to na tlačovej konferencii po rokovaní s talianskym premiérom Giueseppem Contem vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin. Reagoval tak na avizovaný zámer USA odstúpiť od zmluvy obmedzujúcej zbrane stredného doletu. Americký prezident Donald Trump cez víkend uviedol, že USA by ich znova mali začať vyvíjať, keďže Rusko tak už dávno koná. O ich rozmiestňovaní v Európe Trump nehovoril.
"Ak ich rozmiestnia v Európe, budeme musieť samozrejme odpovedať rovnako. Európske krajiny, ktoré by s tým súhlasili, by si mali byť vedomé, že tak vystavujú svoje územie hrozbe možného odvetného útoku. To je celkom logické," vyhlásil v stredu Putin. Ruský prezident nešpecifikoval, v čom mu príde logické na rozmiestnenie zbraní reagovať rovno útokom. "Neviem, prečo by sme mali vystavovať Európu takémuto nebezpečenstvu. Nevidím pre to žiadny dôvod. Chcel by som zopakovať, že to nie je naša voľba. My to nechceme," dodal Putin.
