BRUSEL - Europoslankyňa a šéfka francúzskeho Národného frontu (FN) Marine Le Penová s odkazom na britské referendum opäť vyzvala na potrebu vyhlásenia ľudového hlasovania o zotrvaní v EÚ v každej členskej krajine. Svojim voličom už prisľúbila, že ak ju zvolia za prezidentku, do polroka od konania volieb vyhlási referendum o "frexite", odchode Francúzska z únie.
Tlačová agentúra Belga pripomenula, že Le Penová v utorok opätovne označila EÚ za "totalitnú" a vyjadrila nádej, že v každej členskej krajine únie sa bude konať referendum podobné tomu, aké čaká vo štvrtok občanov Británie. S podobným prejavom vystúpila šéfka FN koncom minulého týždňa, v piatok, vo Viedni na stretnutí predstaviteľov európskych krajne pravicových a euroskeptických strán.
Le Penová, ktorá vystupuje v pozícii ochrankyne "slobody národov rozhodovať o svojom osude a vybrať si svoje zákony", počas utorkového rozhovoru pre francúzsky televízny kanál uviedla, že to, po čom volá, je referendum aj vo Francúzsku.
"Každá krajina EÚ by sa mala o tom vyjadriť v referende," spresnila Le Penová. Dodala, že Francúzov sa prostredníctvom referenda nikto na nič nepýtal za posledných 11 rokov, pričom naposledy, v roku 2005 v prípade referenda umožňujúceho vznik Lisabonskej zmluvy, "boli zradení" tradičnými ľavicovými a pravicovými stranami.
Le Penová zdôraznila, že treba vybudovať "Európu národov, ktorá nahradí totalitnú EÚ", akú poznáme dnes. Na otázku, v čom je EÚ totalitná, čo je termín, ktorý ona s obľubou používa voči Bruselu, šéfka FN odpovedala, že to tak vníma preto, lebo "demokracia nemôže byť nad zmluvami o Európe". Zároveň priznala, že ak by bola občiankou Británie, vo štvrtkovom hlasovaní by sa vyslovila za brexit.
Brexit povedie aj k zmene zloženia Európskeho parlamentu, tvrdí Mikolášik
Európsky parlament (EP) sa bude musieť zaoberať otázkou prerozdelenia kresiel poslancov v zákonodarnom zbore Európskej únie, ak by sa Británia na základe štvrtkového referenda rozhodla opustiť rady EÚ. Pre TASR to uviedol slovenský europoslanec Miroslav Mikolášik (KDH). Poslanec pripomenul, že v prípade brexitu budú mať obe strany, EÚ aj Spojené kráľovstvo, dvojročnú lehotu na dohodu o spôsobe "rozvodu". Isté však je, že v tomto prípade by po dvoch rokoch europarlament museli opustiť europoslanci zvolení za túto krajinu.
Británia má v súčasnosti v EP 73 poslancov. Najviac, 22 poslancov, vo frakcii Európa priamej slobody a demokracie (EFDD), ktorej spolupredsedom je líder Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) Nigel Farage. V euroskeptickej skupine Európski konzervatívci a reformisti (ECR) je 21 britských poslancov, ktorí v tejto skupine jasne dominujú. Na treťom mieste je Pokroková aliancia socialistov a demokratov (S&D), kde je 20 britských poslancov. V ostatných politických skupinách sú predstavitelia Británie zastúpení menej - vo frakcii Zelených šiestimi poslancami, k liberálom a demokratom sa hlási len jeden britský poslanec, rovnako po jednom britskom členovi majú skupina Európska spojená ľavica/Severská zelená ľavica a skupina Európa národov a slobody, ktorú založila Marine Le Penová. Jedna britská poslankyňa patrí do skupiny Nezaradených.
Možno konštatovať, že odchod britských europoslancov zo 751-členného EP by bol najväčšou výhrou pre tábor Európskej ľudovej strany (EĽS), ktorá by si ešte viac posilnila svoje vedúce postavenie. Oslabil by sa tábor socialistov z S&D a značne by stratili na vplyve protieurópske a euroskeptické hlasy v europarlamente. Poslanec Mikolášik pripustil, že možný brexit by viedol k novej štruktúre europarlamentu.
"Sú možné dva scenáre. Zostaneme na počte 750 poslancov plus jeden a doplní sa počet podľa kľúča početnosti členských krajín. Druhý scenár, o ktorom sa ešte otvorene nehovorí, je, že by sme znížili počet poslancov o tých britských, ktorí v prípade brexitu opustia Európsky parlament," opísal situáciu Mikolášik.
Podľa jeho slov je však pravdepodobnejšia prvá možnosť, pretože v EP bol prijatý kľúč, že táto inštitúcia bude mať "navždy" 750 poslancov plus jedného, čo znamená, že všetky členské krajiny by mali v EP o niekoľko poslancov viac, podľa prerozdeľovacieho kľúča. Ustanovenie 750+1 sa vnímalo ako potrebné najmä z hľadiska rozširovania EÚ o nových členov, ale táto dohoda by mala platiť aj v opačnom prípade, pri "zúžení" únie. V europarlamente okrem toho po každých voľbách platí aj D'Hondtova metóda prerozdeľovania mandátov podľa politickej príslušnosti zvolených poslancov.
