JERUZALEM - Bývalý izraelský premiér Ariel Šaron v sobotu zomrel vo veku 85 rokov po tom, ako strávil osem rokov v kóme. Podľa miestnych médií bol Šaron jedným z najvýznamnejších politikov v histórii Izraela, aj keď jeho kariéru sprevádzali viaceré kontroverzie.
Do kómy upadol v januári 2006 po utrpení mŕtvice. Šaron bol hospitalizovaný v nemocnici Šiba na okraji hlavného mesta Tel Aviv. Lekári sa k príčinám jeho úmrtia zatiaľ nevyjadrili, mali by tak ale urobiť ešte v sobotu.
Šaron začínal svoju kariéru v izraelskej armáde, v službách ktorej bojoval už v roku 1948 po vyhlásení nezávislého židovského štátu. Pôvodne bol parašutistom, neskôr sa vypracoval na jedného z najprominentnejších armádnych veliteľov. Okrem vojny o nezávislosť bojoval aj v šesťdňovej vojne (1967) a jomkipurskej vojne (1973). Ako minister obrany tiež v roku 1982 nariadil rozpútanie libanonskej vojny.
Šaron bol premiérom Izraela v rokoch 2001 až 2006. Predtým zastával rôzne ministerské posty - viedol rezorty diplomacie (1998-1999), energetiky a vodných zdrojov (1996-1999), bývania a výstavby (1990-1992), priemyslu (1984-1990) a obrany (1981-1983).
Zosnulého politika vnímajú v Izraeli, ale najmä v Palestíne, kontroverzne. Pre mnohých obyvateľov židovského štátu bol hrdinom za svoje zásluhy počas šesťdňovej vojny z roku 1967, kedy Izrael napadol Egypt, Jordánsko a Sýriu. Počas jomkipurskej vojny z roku 1973 si zase vyslúžil prezývku Boží lev.
Obviňujú ho však aj zo spáchania vojnových zločinov počas libanonskej vojny. Vtedajší izraelský minister obrany má byť nepriamo zodpovedný za masakru Palestínčanov z roku 1983 neďaleko libanonského hlavného mesta Bejrút. Libanonskí kresťanskí ozbrojenci vtedy podľa odhadov zmasakrovali 700 až 3500 civilistov z pomsty za predošlé útoky islamistov. Šaronova zodpovednosť mala spočívať v "ignorácii nebezpečenstva", ktoré vtedy Palestínčanom hrozilo. Arabi mu vtedy dali prezývku Mäsiar z Bejrútu.
Šaron tiež v roku 2000 navštívil jeruzalemskú najvýznamnejšiu mešitu al-Aksá, čo všeobecne vnímali ako provokáciu a jednu z nepriamych príčin vzniku druhej palestínskej intifády. Šaron však trval na tom, že cieľom návštevy bolo "odovzdanie odkazu mieru".
Expremiér sa do histórie zapísal najmä v roku 2005, keď nariadil stiahnutie izraelských osadníkov z Pásma Gazy. Izraelská armáda vtedy aj s pomocou buldozérov zničila domy židovských osadníkov a všetci sa museli presunúť do Izraela. Šaronovi spojenci z jeho strany Likud (Zjednotenie) protestovali, verejná mienka bola však jednoznačne naklonená tomuto kroku. Šaron ešte v ten istý rok založil novú vlastnú stranu Kadima (Vpred), s ktorou vyhral voľby usporiadané v marci 2006. Krátko pred hlasovaním však utrpel spomínanú mŕtvicu a upadol do kómy. Premiérom sa napokon oficiálne stal, v tom čase však už bol v kóme a šéfom vlády sa stal jeho spolustraník Ehud Olmert.
V reakcii na úmrtie bývalého izraelského premiéra Ariela Šarona dnes (11. januára 2014) podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák poslal šéfovi izraelskej diplomacie Avigdorovi Libermanovi sústrastný telegram v nasledovnom znení:
"Vaša Excelencia,
s hlbokým pohnutím som prijal správu o úmrtí bývalého izraelského predsedu vlády Ariela Šarona. Odišiel v ňom veľký bojovník, ktorý stál pri vzniku Izraelského štátu a venoval značnú časť svojho života jeho obrane. Vo funkcii premiéra významne prispel k posilneniu bezpečnosti a prosperity Izraela, ako aj k posilneniu jeho medzinárodného postavenia.
V našej pamäti zostane ako charizmatická ľudská osobnosť s pevnými zásadami a postojmi. Prijmite, prosím, Vaša Excelencia, moju hlbokú sústrasť nad úmrtím popredného izraelského štátnika."
Predstavitelia Izraela smútia za Šaronom, Hamas sa naopak z jeho smrti raduje
Bývalý izraelský premiér Ariel Šaron "dnes prehral svoj posledný boj," povedal izraelský prezident Šimon Peres, ktorý vyzdvihol zosnulého ako "drahého priateľa" a jedného z najväčších obhajcov Izraela. "Všetci sme ho milovali a bude nám veľmi chýbať... Nepoznal strach... Vedel prijímať ťažké rozhodnutia a uplatniť ich," citovala Peresa agentúra DPA. Premiér Benjamin Netanjahu zdôraznil, že Šaron zastával vedúcu úlohu pri obrane Izraela od založenia židovského štátu a "jeho pamiatka zostane navždy v srdci národa". "Bol to, predovšetkým a v prvom rade, statočný bojovník, veľký vojenský vodca, jeden z najväčších veliteľov izraelských obranných síl," citoval premiéra server najväčšieho izraelského denníka ynet.
Militantné palestínske hnutie Hamas prejavilo naopak radosť nad smrťou Ariela Šarona, ktorého nazýva "zločincom" a uviedlo, že sa modlí, aby "sa dostal do pekla". "Šaron je zločinec a bol jedným z tých, ktorí zavinili katastrofy palestínskeho ľudu... Modlíme sa k Alláhovi, aby sa Šaron a všetci sionistickí vodcovia, ktorí hromadne zabíjali našich ľudí, dostali do pekla," napísal hovorca Hamasu, ktoré vládne v pásme Gazy, v e-maili zaslanom médiám.
"Keď si Palestínčania spomenú na Šarona, pamätajú si iba na bolesť, krv, mučenie, vysídlenie a zločiny," citovala ho agentúra DPA. "Nikdy nebudeme ľutovať, že zomrel." Šaronovu smrť dnes streľbou do vzduchu oslavovali aj v obrovskom utečeneckom tábore Ajn al-Hilvá v južnom Libanone, kde žije okolo 70.000 Palestínčanov.
Šarona pochovajú na rodinnej farme, sústrasť vyjadrili svetoví lídri
Bývalého izraelského premiéra Ariela Šarona, ktorý dnes po ôsmich rokoch v kóme zomrel, pochovajú na rodinnej farme - po boku jeho manželky. Agentúre RIA Novosti to oznámila izraelská veľvyslankyňa v Rusku Dorit Golenderová. "Oficiálne to potvrdzujem. Je to v súlade s jeho závetom a želaním jeho detí. Na Herzlovej hore pochovaný nebude," spresnila veľvyslankyňa. Termín pohrebu neuviedla.
Herzlova hora sa nachádza v západnej časti Jeruzalema a od roku 1951 izraelským národným cintorínom. Pomenovaná je po zakladateľovi moderného sionizmu Theodorovi Herzlovi.
Rodinná farma Šaronovcov sa nachádza v južnom Izraeli na severnom okraji Negevskej púšte, v blízkosti mesta Sderot. Farma, zvaná Chavat Šikmim, slúžila aj ako dejisko politických porád a Šaron sa tam zvykol vracať na noc i počas výkonu funkcie premiéra. V roku 2000 na pozemku farmy pochovali Šaronovu druhú manželku Lilly. O farmu sa starali aj Šaronovi synovia Omri a Gil'ad. Práve na farme Šarona v januári 2006 postihla druhá porážka, po ktorej zostal v kóme.
Šebovo zdravotné centrum pri Tel Avive, kde bol Šaron hospitalizovaný, minulý týždeň informovalo o prudkom zhoršení jeho zdravotného stavu. Podľa lekárov mu začali zlyhávať životne dôležité orgány, tesne pred smrťou mu vypovedali obličky. Agentúra Associated Press citovala o 14.10 h SEČ vyjadrenie hovorcu nemocnice dr. Šloma Noja, ktorý informoval, že Ariel Šaron zomrel približne pred hodinou.
Hneď po úmrtí Šarona začali prichádzať z celého sveta prvé reakcie. Americký prezident Barack Obama dnes spolu s manželkou Michelle vyjadril sústrasť Šaronovej rodine i izraelskému ľudu v súvislosti so "stratou vodcu, ktorý zasvätil svoj život štátu Izrael". Obama vo svojom posolstve znovu potvrdil neochvejnú oddanosť USA izraelskej bezpečnosti i trvalé priateľstvo medzi oboma štátmi a ich národmi.
Obama uviedol, že USA sa budú naďalej zasadzovať za trvalý mier a bezpečnosť Izraelčanov, "a to aj prostredníctvom nášho záväzku dosiahnuť existenciu dvoch štátov žijúcich vedľa seba v mieri a bezpečí".
Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun vyjadril ľútosť nad Šaronovým úmrtím a vyzval Izrael, aby pokračoval v jeho pragmatizme a izraelsko-palestínskom mierovom procese. "Ariel Šaron bol hrdinom svojho ľudu, najprv ako vojak, potom ako štátnik," uvádza sa v Panovom vyhlásení. Pan Ki-mun dodal, že v súvislosti so Šaronom sa bude spomínať "jeho politická odvaha a odhodlanie dosiahnuť bolestivé, ale historické rozhodnutie o odsune izraelských osadníkov a vojakov z pásma Gazy". Podotkol, že Šaron svojmu nástupcovi zanechal náročnú výzvu splniť izraelskému a palestínskemu ľudu ich túžbu po mieri.
Britský premiér David Cameron označil Šarona za jednu z najvýznamnejších postáv v izraelskej histórii a ocenil, že bol v snahe dosiahnuť mier ochotný a schopný prijímať odvážne a kontroverzné rozhodnutia. "Izrael dnes stratil významného vodcu," dodal Cameron.
Ruský prezident Vladimir Putin vysoko ocenil osobné vlastnosti Ariela Šarona a jeho aktivity na ochranu záujmov Izraela. Upozornil aj na úctu, ktorej sa Šaron tešil u krajanov, i autoritu na medzinárodnej scéne.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová dnes uviedla, že za Šarona "smúti s izraelským ľudom". Vyzdvihla jeho odvážne rozhodnutie stiahnuť izraelských osadníkov z pásma Gazy a urobiť tak historický krok na ceste k dohode s Palestínčanmi a k riešeniu o paralelnej existencii dvoch štátov - izraelského a palestínskeho.
Francúzsky prezident Francois Hollande a prezident Európskej únie Herman Van Rompuy tiež vyjadrili sústrasť v súvislosti so Šaronovým úmrtím a zdôraznili kľúčovú rolu, ktorú v izraelskej politike hral.
