Čítaním mien si obete holokaustu uctila aj Čaputová: Je to miesto, kde má prezident byť, uviedla | Topky.sk

°C

Piatok, 22. november 2019. Meniny má Cecília, zajtra Klement.

Čítaním mien si obete holokaustu uctila aj Čaputová: Je to miesto, kde má prezident byť, uviedla

Zuzana Čaputová
Zuzana Čaputová
Zdroj: SITA/Jana Birošová
09.09.2019 19:50

BRATISLAVA - Prečítaním mien z deportačných zoznamov si dnes obete holokaustu uctila aj prezidentka Zuzana Čaputová. Ako uviedla, spomienkové podujatie na obete holokaustu je miesto, kde prezident má byť.


Organizátori desiateho čítania mien obetí holokaustu prítomnosť Čaputovej chápu ako rehabilitáciu hlavy štátu na Slovensku. Iniciátorka podujatia Ľuba Lesná podotkla, že prezident slovenského nacistického štátu Jozef Tiso bol ten, kto sa pre holokaust veľmi zašpinil. Obete prečítaním ich mien si pripomenuli aj viaceré slovenské osobnosti spoločenského a kultúrneho života, medzi nimi napríklad herečka Emília Vášáryová či prozaik Pavel Vilikovský. Jubilejné podujatie sa dnes uskutočnilo v Mestskom divadle Pavla Orságha Hviezdoslava v Bratislave.

Čítaním mien si obete
Zdroj: SITA/Jana Birošová

Čaputová čítanie mien obetí holokaustu označila za veľmi zvláštny pocit. „Za tými menami sú životné príbehy. Boli to ľudia ako my, ktorí si prešli svoj životný príbeh. Na rozdiel od našich, ich život sa skončil predčasne, násilne a bez toho, aby sa niečím previnili,“ povedala prezidentka. Podľa Čaputovej je konštruktívne organizovať takéto akcie, lebo poznať minulosť je nevyhnutný predpoklad, aby sa nám podarila budúcnosť. Takisto treba spomínať, aby sa také hrôzy viac nevrátili. „Doba, ktorú žijeme, je kľúčová, dôležitá, križovatková a pokúsim sa svojim dielom prispieť tomu, aby sme upevnili dôveru ľudí v to, že veci sa môžu diať aj v súlade hodnotami humanizmu a demokracie a, dúfam, že sa nám týmto prístupom podarí znížiť rast extrému a populizmu,“ prízvukovala.

Čítaním mien si obete
Zdroj: SITA/Jana Birošová

Na tohtoročnom podujatí sa zúčastnil aj Nathan Steiner z Izraela, ktorého rodina prevádzkovala známy antikvariát Steiner. Porozprával príbeh svojej rodiny, ktorých mená tiež prečítali. Podľa Lesnej za desať rokov prečítali viac ako 4 000 mien. V čítaní mien plánujú organizátori pokračovať, až kým neprečítajú všetkých zo zoznamu 58 000 mien, ktoré sa zachovali v deportačných listoch.

Na Slovensku pamätný deň holokaustu pripadá na 9. september, pretože v ten deň v roku 1941 vtedajšia Slovenská republika prijala 290 represívnych paragrafov, takzvaný Židovský kódex, ktoré vyústili do procesu židovských deportácií. Čítanie mien obetí sa v Bratislave prvýkrát uskutočnilo v roku 2009. Mená čítajú z deportačných listov, ktoré sa zachovali. Do dnešného dňa totiž Slovensko nemá skompletizovaný zoznam obetí holokaustu. Deportačné listy sú z prvej vlny deportácií, ktoré sa uskutočnili v roku 1942. Zoznamy odvlečených z druhej vlny deportácií, ktoré sa začali v septembri 1944, sa žiaľ nezachovali.

Čítaním mien si obete
Zdroj: SITA/Jana Birošová

Podujatie sprevádzali aj dve výstavy. Najprv otvorili prehliadku plagátov k 10. výročiu Čítanie mien obetí holokaustu, ktorých autorkou je Tamara Lesná. Druhá je výstava fotografií autorskej dvojice Zdenka Dzurjanina a Pavla Demeša, ktorí zmapovali súčasný stav 80 synagóg nachádzajúcich sa na území Slovenska - Sláva a smútok slovenských synagóg. Organizátormi podujatia sú Medzinárodné kresťanské veľvyslanectvo Jeruzalem, Bratislavské kultúrne a informačné stredisko (BKIS), Dokumentačné stredisko holokaustu, Židovská náboženská obec v Bratislave, Ústredný zväz židovských náboženských obcí, Magistrát Bratislavy a Bratislavský samosprávny kraj.

Našu históriu netvoria len víťazstvá, ale aj zlyhania, na ktoré by sme najradšej zabudli

Prezidentka Zuzana Čaputová vyzvala ľudí, aby boli pozorní, keď niekto šíri nenávisť voči menšinám ako svoj program. "A buďme ešte pozornejší, keď sa niekto snaží ukázať, že nenávisť je vlastnosť väčšiny Sloveniek a Slovákov a humanizmus, ľudskosť sú len pokrytectvo. Ani v dobe, ktorú si teraz pripomíname, nebolo treba byť presvedčeným fašistom, aby sa schvaľovali neľudské činy," uviedla prezidentka Zuzana Čaputová na svojom instagrame po návšteve múzea holokaustu v Seredi. Urobila tak pri príležitosti dnešného Pamätného dňa holokaustu a rasového násilia.

Čítaním mien si obete
Zdroj: TASR - Henrich Mišovič

"Deviaty septembrový deň v roku 1941 sa začala pre jednu etnickú a náboženskú skupinu cesta, ktorá pokračovala diskriminovaním, prenasledovaním, deportáciami a na jej konci väčšinu čakala smrť," pripomenula hlava štátu s tým, že našu históriu netvoria len víťazstvá a štátotvorné idey, ku ktorým sa s hrdosťou hlásime. "Históriu tvoria aj naše zlyhania a udalosti, o ktorých by sme najradšej nepočuli a najradšej na ne zabudli. Práve o nich ale musíme hovoriť. Inak začne história ľudí zaujímať až vtedy, keď sa zmení na klebety," napísala prezidentka. Ako dodala, holokaust nie je židovská tragédia, je to tragédia nás všetkých.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Deviaty septembrový deň v roku 1941 začala pre jednu etnickú a náboženskú skupinu cesta, ktorá pokračovala diskriminovaním, prenasledovaním, deportáciami a na jej konci väčšinu čakala smrť. Židovský kódex urobil zo Židov občanov druhej kategórie, cudzincov vo vlastnej krajine a nepriateľov štátu. Buďme preto aj dnes pozorní, keď niekto šíri nenávisť voči menšinám ako svoj program. A buďme ešte pozornejší, keď sa niekto snaží ukázať, že nenávisť je vlastnosť väčšiny Sloveniek a Slovákov a humanizmus, ľudskosť sú len pokrytectvo. Ani v dobe, ktorú si teraz pripomíname, nebolo treba byť presvedčeným fašistom, aby sa schvaľovali neľudské činy. Našu históriu netvoria len víťazstvá a štátotvorné idey, ku ktorým sa s hrdosťou hlásime. Históriu tvoria aj naše zlyhania a udalosti, o ktorých by sme radšej nepočuli a najradšej na ne zabudli. Práve o nich ale musíme hovoriť. Inak začne ľudí história zaujímať až vtedy, keď sa zmení na klebety. Keď nám niekto povie, že všetko bolo inak, budeme skôr načúvať jemu, ako niekomu inému, kto nás vyzve, aby sme si históriu doštudovali. Preto je pre nás neustále dôležité prinášať svedectvo o holokauste. Holokaust nie je židovská tragédia, je to tragédia nás všetkých.

Príspevok, ktorý zdieľa Zuzana Čaputová (@zuzana_caputova),

Tento rok uplynulo 78 rokov, odkedy vláda vojnového slovenského štátu 9. septembra 1941 vydala Nariadenie o právnom postavení Židov, známe ako Židovský kódex. Od októbra roku 2001 si 9. september pripomíname ako spomienku na obete holokaustu a výzvu k zápasu proti všetkým prejavom rasizmu, neznášanlivosti, xenofóbie a akejkoľvek forme útlaku a diskriminácie. Kódex sumarizoval protižidovské právne normy ľudáckeho režimu. V ich dôsledku bolo židovské obyvateľstvo na konci roku 1941 sociálne odkázanou skupinou.

Čítaním mien si obete
Zdroj: TASR - Henrich Mišovič

Ľudácky režim sa ho preto snažil zbaviť deportáciami. Transport prvých tisíc židovských žien vypravili 25. marca 1942 z Popradu, posledný transport vyviezol celé rodiny 20. októbra v tom istom roku. Slovenská vláda za deportáciu každého Žida zaplatila 500 ríšskych mariek, ako to požadovalo Nemecko. Päťdesiatsedem transportov smerovalo do oblasti Lublinu a do Osvienčimu, do koncentračných táborov vyviezli 58-tisíc Židov, z ktorých prežilo len niekoľko stoviek. Druhá vlna deportácií od jesene 1944 zasiahla približne 13-tisíc ľudí.


Galéria

Zuzana Čaputová Zuzana Čaputová a riaditeľ Zuzana Čaputová

Nástroje k článku



ZDROJ: SITA
FOTO: Instagram/Zuzana Čaputová

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články