Rybníček: Pri negatívnych dopadoch na financovanie samospráv by mohol pomôcť daňový mix | Topky.sk

°C

Pondelok, 9. december 2019. Meniny má Izabela, zajtra Radúz.

Rybníček: Pri negatívnych dopadoch na financovanie samospráv by mohol pomôcť daňový mix

Richard Rybníček
Richard Rybníček
Zdroj: TASR - Radovan Stoklasa
08.07.2019 14:40

BRATISLAVA - Problematike noviel zákonov, ktoré sa priamo dotýkajú rozpočtov a majú vážne dopady na samosprávy, by pomohli rokovania o daňovom mixe pre financovanie samospráv. Takto vidí riešenie predseda Únie miest Slovenska (ÚMS) Richard Rybníček.


"Súčasný systém nastavenia financovania samospráv cez dane z príjmu fyzických osôb je už v tejto chvíli prežitý, nestabilný a treba začať rokovať o úplne novom systéme financovania samospráv, ktorý by bol stabilnejší. Taký môže byť daňový mix, keď by na území nezostávali len dane z príjmu fyzických osôb, ale napríklad aj dane z príjmu právnických osôb, ktoré na tom území pôsobia a iné daňové výhody pre mestá a obce, kde sa časť tej dane produkuje," uviedol Rybníček.

Takisto konštatoval, že mestá a obce by mali byť rovnocennými partnermi pre predstaviteľov politických strán zastúpených vo vláde a v parlamente, kde sa schvaľujú zákony. "Štát sú aj mestá a obce. Keď poslanci povedia, že ľuďom viac zostane v peňaženke, v podstate nezostane. Keďže berú peniaze samospráve, ktorá je tiež štát, sa to zase cez opatrenia starostov a primátorov dotkne tých istých ľudí, ktorí v tých obciach a mestách žijú," vysvetlil.

Jedným z ďalších možných opatrení podľa predsedu ÚMS môže byť tiež prijatie novej legislatívy, konkrétne pre daň z nehnuteľnosti, ktorú vyberá samospráva. "Dnes štát neprimerane zdaňuje prácu, nie však majetok. Paušálny výber daní z nehnuteľností, čiže rovnaké sadzby na meter štvorcový u všetkých nehnuteľností je už zastaralý a aj nespravodlivý. Ak by sme mohli selektívne vyberať dane z nehnuteľnosti, napríklad vyššie zdaniť drahšie, lukratívnejšie majetky a ponechať nezmenené sadzby u menej majetných, pomohlo by to znižovať modernizačný dlh, ale aj lepšie budovať infraštruktúru miest. Avšak súčasná legislatíva nám to neumožňuje," uviedol Rybníček.

Dodal, že takáto cielená politika by našla priaznivú odozvu aj u obyvateľov miest, ak by sa takéto navýšenie príjmov cielene využívalo len na zlepšenie infraštruktúry. Rybníček vysvetlil, že zvýšené príjmy pre samosprávy z daní z príjmu fyzických osôb v posledných rokoch nestačia ani zďaleka na pokrytie zvýšených výdavkov, ktoré vyplývajú z ďalších prijatých zákonov v Národnej rade SR. Ako príklad uviedol chodníkovú novelu, desaťpercentné navýšenie platov vo verejnej správe, obedy zadarmo, rekreačné poukazy, poplatky za skládkovanie, doplnkové dôchodkové sporenie, GDPR a súčasný návrh Mosta-Híd na zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane.

"Návrh Mosta-Híd, ktorý je pre obyvateľov iba kozmetickým navýšením, sa nedá nazvať ani ako sociálny balíček a ani ako systémové znižovanie daňového zaťaženia. Mrzí ma, že poslanci, ktorí tento návrh predkladajú, si až mocensky vynucujú jeho schválenie a ani sa nesnažia počúvať, aké problémy tým spôsobujú samosprávam. Odvolávať sa na to, že mestá sa majú s touto novelou vysporiadať, je prejav arogancie moci a toho, že nerozumejú, ako funguje samospráva, ako hospodári, ako rozdeľuje svoje zdroje," podotkol predseda ÚMS.

Takisto prízvukoval, že aj novela zákona o sociálnych službách môže výrazne zasiahnuť do výdavkov miest a obcí a bude im spôsobovať ďalšie veľké problémy. “Populácia starne a ľudí, ktorí môžu byť odkázaní na pomoc v zariadeniach sociálnych služieb, pribúda,“ vysvetlil. Združenie miest a obcí (ZMOS) minulý týždeň tiež konštatovalo, že koaličné návrhy smerujúce k zvýšeniu nezdaniteľnej časti základu dane či zmeny navrhované v sociálnych službách môžu viesť až k ochromeniu výkonu samosprávnych funkcií v niektorých samosprávach.

Podľa nich štát prudkým zvyšovaním povinných výdavkov a pripravovanou legislatívou mestám a obciam navýši ich povinné bežné výdavky v nasledujúcich troch rokoch o viac ako 300 miliónov eur. Rada ZMOS preto vyzýva poslancov, aby v septembri v druhom parlamentnom čítaní spomínané návrhy, ktoré majú jednak znížiť príjmy samospráv a na druhej strane tlačiť na rast ich výdavkov, nepodporili. Nezdaniteľná časť základu dane by sa mala od začiatku budúceho roka zvýšiť zo súčasného 19,2-násobku na 21-násobok životného minima.

V konečnom dôsledku by sa tak daň z príjmov zamestnancov a živnostníkov znížila o viac ako 90 eur za rok. Druhým kritizovaným návrhom zo strany ZMOS je novela zákona o sociálnych službách v časti povinného financovania neštátnych poskytovateľov sociálnych služieb z rozpočtov miest a obcí. Neverejným poskytovateľom sa totiž podľa ZMOS-u na základe tohto návrhu nezapočíta do vzorca pre posudzovanie výšky finančného príspevku časť už zaplatenej sumy od klientov, ktorú budú musieť zaplatiť ešte raz mestá a obce.


Nástroje k článku


ZDROJ: SITA

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články