BRUSEL - Rakúsko ako predsednícka krajina v Rade EÚ počas štvrtkového zasadnutia Rady EÚ pre vnútorné záležitosti v Bruseli nepredstavilo kompromisný návrh vo veci personálneho obsadenia Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex). Uviedla to ministerka vnútra SR Denisa Saková (Smer-SD) po skončení ministerských rokovaní.
Podľa Sakovej sa šéfovia rezortov vnútra zhodli na tom, že agentúra Frontex by mala mať väčšie právomoci pri vracaní utečencov do krajín ich pôvodu. Zdôraznila, že návratová politika teraz funguje na báze bilaterálnych dohôd členských krajín EÚ s krajinami pôvodu (najväčšej časti) migrantov.
Saková v tejto súvislosti pripomenula, že už počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ - a tiež počas nasledujúcich predsedníctiev - zaznievalo, že efektívna návratová politika je kľúčom pre riešenie migrácie. "Sme za to, aby Frontex v budúcnosti nejakou zmluvnou a procedurálnou podobou zastrešil všetky bilaterálne zmluvy v rámci návratovej politiky a zaistil viac koordinácie a úspechu návratovosti," povedala Saková.
Podľa jej slov bolo odsúhlasené, že Frontex bude mať viac právomocí čo sa týka spolupráce s tretími krajinami v prípade migračných kríz. Z hľadiska Európy to napríklad znamená možnosť pôsobenia v krajinách západného Balkánu, ktoré priamo nesusedia s členskými štátmi EÚ. Tieto krajiny môžu byť podporované silami a prostriedkami Frontexu, čo je podľa Sakovej "pozitívna zmena".
Ministerka konštatovala, že štvrtkové rokovania naznačili odlišnosť názorov medzi Európskou komisiou a členskými štátmi ohľadom reformy agentúry Frontex. Kým eurokomisia tlačí na dohodu o tom, že Frontex bude mať od roku 2020 operačnú jednotku v počte 10.000 osôb (vlastný personál a expertov vyslaných členskými štátmi), Rada EÚ má iné priority. "My sme za reformu Frontexu, ako všetky ostatné krajiny, ale je tu viacero otázok," uviedla Saková.
Čo sa týka nasadenia vyššieho počtu ľudských zdrojov a potenciálu Frontexu, pripomenula, že nielen teraz na rade ministrov, ale aj po minulotýždňových diskusiách na Salzburskom fóre je jasné, že členské krajiny EÚ sa nevedia zhodnúť na finálnom počte stálych pracovníkov agentúry Frontex, respektíve na tom, ako bude vyzerať celkové obsadenie Frontexu v roku 2020 a v roku 2027.
Exekutíva EÚ navrhuje, že celkový počet príslušníkov operačnej jednotky by v roku 2020 mal byť zložený z 1500 vlastných zamestnancov Frontexu (3000 do roku 2027) a zvyšok by mali dodať členské štáty - 8500 členov do roku 2020 a 7000 v roku 2027.
"Rakúske predsedníctvo prisľúbilo, že prinesie návrh na pracovnú skupinu, ktorý bude kompromisný, ale dnes ten kompromisný návrh neodznel a teda nie je kompromis ohľadom počtu pracovníkov," konštatovala Saková. V tejto súvislosti pripomenula návrh Slovenska a niektorých ďalších krajín na novembrovej rade ministrov, že najskôr sa treba venovať úlohám a kompetenciám Frontexu a až potom riešiť to, aké primerané majú byť ľudské zdroje k prideleným kompetenciám agentúry.
Ministri vnútra EÚ požadujú viac času na reformu Frontexu ako chce eurokomisia
Členské štáty EÚ nie sú naklonené prijať výzvu Európskej komisie (EK), ktorá začiatkom tohto týždňa vyzvala národné vlády, aby sa dohodli na reforme fungovania agentúry Frontex ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnia koncom mája 2019. Vyplýva to z priebehu štvrtkových rokovaní Rady EÚ pre vnútorné záležitosti v Bruseli.
Komisia navrhuje vytvoriť funkčnú pohraničnú európsku stráž pod hlavičkou agentúry Frontex o počte 10.000 príslušníkov funkčnú už od roku 2020. To podľa Rakúska, ktoré momentálne predsedá Rade EÚ, nie je možné. Rakúsky minister vnútra Herbert Kickl v rámci rokovaní spresnil, že ambície eurokomisie "presahujú to, čo je dosiahnuteľné".
"Myslím, že to číslo 10.000 je dobré, problém je však zaistiť ako a v akom časovom termíne sa bude zhromažďovať tých 10.000 ľudí," uviedol Kickl. Zároveň však dodal, že jeho krajina hľadá kompromis a spolu s ostatnými členskými krajinami chce dosiahnuť zmenu harmonogramu tohto projektu. Európska komisia v septembri navrhla značné posilnenie Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) už do roku 2020, pričom agentúra by mala mať oveľa silnejší mandát a vlastné materiálne vybavenie.
Ministri vnútra sa však vo štvrtok dohodli iba na tom, že Frontex sa bude môcť zúčastňovať na budúcich operáciách vyhosťovania nelegálnych migrantov do krajín ich pôvodu a zasahovať v mimoeurópskych krajinách, vrátane Afriky. Rada ministrov však požaduje viac času na doriešenie personálneho a materiálneho vybavenia 10.000-člennej jednotky Frontexu ako je termín 2020 stanovený eurokomisiou. Podľa návrhu exekutívy EÚ celkový počet príslušníkov operačnej jednotky by mal byť zložený z 1500 vlastných zamestnancov agentúry do roku 2020 (3000 do roku 2027) a zvyšok by mali dodať členské štáty - 8500 členov do roku 2020 a 7000 v roku 2027. Ku skeptickému postoju Rakúska sa pridal aj nemecký minister vnútra Horst Seehofer, ktorý zdôraznil, že podporuje agentúru Frontex, ale dodal, že "netreba dávať utopistické sľuby".
Obavy spojené s víziami Európskej komisie ohľadom fungovania Frontexu sa netýkajú iba časového harmonogramu a počtu mužov v pohraničných silách. Krajiny s vonkajšími hranicami EÚ ako napríklad Taliansko, Španielsko, Grécko či Maďarsko, sa obávajú, že v prípade zásahov jednotky Frontexu na ich hraniciach - v momente keď eurokomisia zváži, že sa sami nedokážu dostatočne postarať o migračné toky - prídu o časť svojej suverenity.
