BRATISLAVA - Transparenty, letáky aj zvukovo-obrazové prezentácie zmiznú z rokovacej sály Národnej rady (NR) SR. Poslanci, podpredsedovia parlamentu a ministri budú mať na svoje vystúpenia k návrhom obmedzený čas. Prezident SR, predseda NR SR a premiér obmedzenia nedostanú. Šéf parlamentu navyše bude môcť iniciovať disciplinárne konanie voči "neposlušným" poslancom.
To sú zmeny v rokovacom poriadku parlamentu, ktoré dnes schválili poslanci NR SR 79 hlasmi. Navrhli ich koaliční poslanci zo SNS, Smeru-SD a Mosta-Híd. Pôvodne ich inicioval predseda parlamentu Andrej Danko (SNS). Za novelu zákona hlasovali všetci prítomní poslanci Smeru-SD, SNS, Mosta-Híd, Alena Bašistová zo #Siete a odídenci z hnutia Sme rodina.
Návrh prešiel v druhom čítaní viacerými zmenami z dielne poslancov Mosta-Híd Gábora Gála, Petra Kresáka a SNS Tibora Bernaťáka. Zákonodarcom napríklad zostala možnosť vystúpiť k jednému návrhu dvakrát. Hlásiť sa naďalej budú teda môcť aj písomne, aj ústne. Pôvodný návrh im mal jedno vystúpenie vziať.
Rokovací poriadok zavádza zároveň časové limity. Poslanci, ktorí budú vystupovať v mene klubu, dostanú 30 minút. Tí, čo budú rečniť za seba, budú mať po písomnom prihlásení 20 minút a po ústnom 10 minút. Časové obmedzenia dostali aj ministri, hoci v pôvodnom návrhu mali mať neobmedzený priestor. Po novom budú mať 20 minút na vystúpenie v rozprave k návrhu. Výnimku dostanú, ak budú čeliť odvolávaniu. Vtedy ich vystúpenie čas limitovať nebude.
Neobmedzený priestor na vystúpenie bude mať prezident SR, predseda parlamentu, predseda vlády, predkladatelia návrhov zákonov a spravodajcovia. Do časových obmedzení pre poslancov sa nebude počítať čas potrebný na prednesenie pozmeňujúceho návrhu k zákonu. Rokovací poriadok zároveň zakazuje transparenty, plagáty, letáky a iné obrazové, zvukové a zvukovo-obrazové prezentácie, ale aj materiály propagujúce politickú stranu alebo politické hnutie a reklamu. Poslanci tiež budú mať zákaz robiť fotky, zvukové záznamy a audiovizuálne záznamy alebo audiovizuálne prenosy. Robiť ich môže kancelária parlamentu a médiá.
Rokovací poriadok upravuje aj spôsob, ako riešiť narúšanie schôdzí. Predsedajúci by mohol z rokovacej sály vykázať poslanca, ktorý zasadnutie ruší. Ak neodíde, predsedajúci by mohol prerušiť rokovanie. Nasledovalo by poslanecké grémium. Výtržnosti, provokácie, inzultácie, iné ohrozenia alebo násilie, ako aj zneužitie rokovania a zámerná obštrukcia by mali byť potrestané. Poslanec, ktorý narúša schôdzu, by mohol dostať niekoľkotisícovú pokutu.
Opozícia so zmenami nesúhlasí, obáva sa zneužívania rokovacieho poriadku proti nej. Koalícia to odmieta. Opozícia však v snahe zmenám zabrániť predložila pozmeňujúci návrh. Ten plénum odmietlo. SaS v ňom navrhovala vypustiť obmedzenia pre poslancov, zákaz používať videá a zvuky, či zákaz nosiť do rokovacej sály transparenty a plagáty. Vypustiť žiadala aj posilnenie právomoci predsedajúceho a samotného predsedu parlamentu v otázke disciplinárneho konania voči poslancom. SaS avizovala, že ak rokovací poriadok prejde v znení, ako ho navrhla koalícia, zrejme ho dá na Ústavný súd SR. Opozícia v zákone totiž vidí niektoré protiústavné prvky.
Opozícia vyzve prezidenta
Opozícia vyzve prezidenta SR Andreja Kisku, aby nepodpísal novelu rokovacieho poriadku. Zároveň sa obráti na ústavný súd. Ak by prezident SR novelu nepodpísal, bude sa ňou musieť parlament zaoberať opäť. Za jej schválenie následne bude musieť hlasovať najmenej 76 zákonodarcov. Ako povedala dnes na tlačovej besede predsedníčka poslaneckého klubu SaS Natália Blahová, predsedajúci schôdze budú musieť buď ignorovať vymáhanie rokovacieho poriadku, ktorý označila za tvrdý zákon, alebo ak budú vymáhať jeho dodržiavanie, staneme sa podľa nej prepadliskom demokracie.
Koaliční poslanci schválili podľa Veroniky Remišovej (OĽaNO) zákon, ktorý je určený, aby opozícii zalepil ústa. „Chcú mať z parlamentu len hlasovací automat,“ zdôraznila. Remišová si mieni do sály ďalej nosiť vizuálne pomôcky. Avizovala, že ak opoziční poslanci dostanú pokuty za donesenie vizuálnych pomôcok do rokovacej sály, obrátia sa na Európsky súd pre ľudské práva. Je presvedčená, že tam pokutovaní poslanci uspejú, pretože Európsky súd pre ľudské práva sa už raz podobnou témou v prípade Maďarska zaoberal.
Predseda OĽaNO Igor Matovič avizoval, že naďalej bude používať pri svojich vystúpeniach vizuálne pomôcky. „Prečo by som nedoniesol graf, ako málo detí sa rodí na Slovensku,“ povedal. Zároveň pripustil, že asi mu neumožnia použiť monitor. „Ak si predseda parlamentu Andrej Danko myslí, že ma zastraší inkvizičným výborom a pokutami mi zoberie slobodu, tak nezoberie. Ja pochopím každého poslanca, ak bude tento zákon rešpektovať. Ale ja pokutu v živote nezaplatím,“ vyhlásil.
Poslanci odmietli niekoľko návrhov opozičnej SaS
Opozičná strana SaS neuspela dnes v parlamente s niekoľkými návrhmi zákonov. Poslanci Národnej rady (NR) SR odmietli návrh na zvýšenie rodičovského príspevku a príspevku na starostlivosť o dieťa, ako aj návrh na zavedenie nových ukazovateľov týkajúcich sa hospodárenia štátneho rozpočtu.
V návrhu zákona o príspevku na starostlivosť o dieťa navrhovali zmenu najvyššej možnej sumy príspevku v prípade, ak starostlivosť o dieťa poskytuje neverejný poskytovateľ zo súčasných 280 eur na 400 eur. Druhým cieľom právnej normy bolo upraviť definíciu zárobkovej činnosti tak, aby príspevok na starostlivosť o dieťa mohla poberať aj osoba, ktorá je samostatne zárobkovo činná osoba ale nie je povinne dôchodkovo poistená alebo vykonáva činnosť osobného asistenta.
Zvyšovať sa nebude ani rodičovský príspevok. SaS presadzovala, aby stúpol zo sumy 203,20 eura na 225,50 eura. Strana upozornila na to, že za posledných šesť rokov sa tento príspevok zvýšil len o 6,9 %. Nezavedú sa ani nové ukazovatele hospodárenia štátneho rozpočtu. Parlament totiž odmietol aj ďalší návrh zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorý predložila opozičná SaS. Strana navrhovala zaviesť nové záväzné a nezáväzné ukazovatele pre tie kapitoly príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu, ktoré priamo súvisia so zabezpečovaním verejných služieb a nie je možné nesymetricky presunúť časť príjmov alebo výdavkov mimo štátny rozpočet.
Plénum schválilo podrobnejší proces výberu kandidátov na sudcov ÚS
Podrobnejší proces výberu kandidátov na sudcov Ústavného súdu (ÚS) na pôde Ústavnoprávneho výboru NR SR bude súčasťou Rokovacieho poriadku Národnej rady SR. Poslanci parlamentu dnes schválili novelu tejto právnej normy vrátane pozmeňujúceho návrhu koaličného poslanca Petra Kresáka (Most-Híd), ktorý pravidlá procedúry zavádza.
Kresák presadil, že súčasťou návrhu na voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu SR bude podpísaný životopis s prehľadom doterajšej právnej praxe a výsledky vedeckej, pedagogickej, justičnej alebo inej právnej odbornej činnosti, ako aj čestné vyhlásenie o pravdivosti údajov. Zároveň materiály, ktoré sú súčasťou návrhu na voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu, NR SR zverejní na svojom webe najmenej sedem dní pred schôdzou výboru s tým, že niektoré údaje možno anonymizovať.
Peter Kresák vysvetlil svoj pozmeňujúci návrh tým, že sa vedie diskusia ohľadom požadovaných nárokov na kandidátov na funkciu ústavného sudcu. Poslanec chce takto zvýšiť transparentnosť procesu ich posudzovania ústavnoprávnym výborom. V súčasnosti je ÚS SR nekompletný, namiesto 13 sudcov ich má len desať. Dôvodom je, že prezident SR Andrej Kiska odmietol väčšinu kandidátov, ktorých v uplynulom období zvolil parlament. Svoje rozhodnutie obhajoval prezident práve tým, že kandidáti nemajú dostatočnú odbornú kvalifikáciu, resp. u nich videl nezáujem o ústavné právo až do momentu, kým ich poslanci nezvolili. Viacerí z odmietnutých kandidátov podali sťažnosť na ÚS.
Kiska najskôr v roku 2014 nevymenoval troch ústavných sudcov zo šestice kandidátov, ktorú schválil parlament, a na prestížny justičný post posunul iba sudkyňu Janu Baricovú. Ďalší post sa uvoľnil na konci februára 2016, keď sa skončilo funkčné obdobie sudcu Ľubomíra Dobríka. Na toto miesto zvolila NR SR dvoch kandidátov – poslancov vládneho Smeru-SD Mojmíra Mamojku a Janu Laššákovú. Kiska odmietol aj ich.
