BRATISLAVA - V Archíve Ústavu pamäti národa (ÚPN) sa nachádza spis k osobe Lászlóa Csatáryho, ktorý obsahuje aj rozsudok Ľudového súdu v Košiciach z 8. júna 1948, informoval hovorca ÚPN Ján Pálffy. Rozsudok uznáva Csatáryho vinným a odsudzuje ho na trest smrti, stratu občianskych práv na 15 rokov a konfiškáciu celého majetku.
Slovenská židovská komunita v utorok vyzvala príslušné slovenské orgány, aby žiadali vydanie tohto vojnového zločinca, ktorého minulý týždeň zadržali v Maďarsku. Podpredseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR (ÚZŽNO) Pavol Sitár však povedal, že vydanie môže byť komplikované, pretože zo Štátneho archívu v Košiciach v roku 1995 zmizlo niekoľko dôležitých spisov, medzi nimi aj rozsudok.
"Spis v Archíve ÚPN obsahuje viaceré dokumenty k súdnemu procesu pred Ľudovým súdom v Košiciach, napríklad zápisnice o výsluchu svedkov, zatykač zo 16. marca 1948, či popis osoby Lászlóa Csatáryho," uviedol Pálffy.
Csatáry pôsobil v roku 1944 ako vysoký policajný funkcionár a politický dôstojník na vtedajšom Policajnom riaditeľstve v Košiciach. Podľa súdu Csatáry po prevzatí moci pronacistickou stranou Šípových krížov v Maďarsku prenasledoval, týral a svojvoľne zaisťoval ľudí pre ich náboženské presvedčenie, rasový pôvod, národnú príslušnosť či názory. "Podľa zhromaždených svedectiev László Csatáry podriadeným dozorcom nariadil, aby kruto zaobchádzali so Židmi v košickom gete a v košickom sústreďovacom tábore, pričom sa na týraní a ponižovaní zaistencov aj osobne aktívne zúčastňoval," povedal Pálffy.
Počas deportácií Židov do koncentračných táborov zaisťoval a do transportov zaraďoval aj osoby, na ktoré sa vysťahovanie nevzťahovalo, prípadne boli transportu fyzicky neschopné. Vlastným konaním tak opakovane zneužíval svoje postavenie a zapríčinil smrť viacerých zaistených osôb.
Csatáryho spis sa podľa Sitára až do roku 1986 nachádzal aj v archíve Okresného ľudového súdu v Košiciach, odvtedy bol uložený v Štátnom archíve. V roku 1995, práve v čase, keď kanadská polícia začala na Slovensku vyšetrovať Csatáryho prípad, však listiny zmizli. V tom istom roku Csatáry z Kanady utiekol, pretože sa o vyšetrovaní dozvedel. "V rovnakom čase, keď Csatáry vyhlásil, že sa dohodol so slovenskými orgánmi, že mu nič nehrozí," poznamenal v utorok predseda ÚZŽNO Igor Rintel. Csatáry si podľa predstaviteľov židovskej komunity zaslúži trest, aj keď dnes je už z neho 97-ročný starec.
Maďarské bezpečnostné zložky zatkli Csatáryho minulý týždeň po tom, čo ho vypátrali investigatívni reportéri z britského bulvárneho denníka The Sun. Obviňujú ho z vojnových zločinov a účasti na deportáciách 15 700 Židov do koncentračného tábora Osvienčim v roku 1944. Pripisujú mu taktiež kruté zaobchádzanie s obyvateľmi košického židovského geta. Csatáry bol vysokým policajným dôstojníkom v Košiciach, ktoré boli v tom čase súčasťou Maďarska.
Československé orgány Csatáryho po vojne v neprítomnosti odsúdili na trest smrti, do roku 1995 sa mu však darilo ukrývať v Kanade, odkiaľ po odhalení utiekol. Centrum Simona Wiesenthala eviduje Csatáryho ako najhľadanejšieho nacistického vojnového zločinca.
