BRATISLAVA - Vilma Jamnická patrila k najdlhšie žijúcim slovenským herečkám. Dožila sa 101 rokov, no verila aj na minulé a budúce životy. Dokonca dúfala, že po smrti bude so svojím manželom, kvôli ktorému si toho dosť vytrpela.
K vrcholom herectva Vilmy Jamnickej sa zaradili lyrické postavy v prevažne veršovaných drámach, v realistickom poňatí vytvorila výrazné kreácie matiek, starien, bosoriek, cigánok. Vo filme sa uplatnila ako typ dedinskej ženy vyznačujúcej sa klebetníctvom, čudáctvom či uštipačnosťou.
Narodila sa 13. novembra 1906 ako Vilma Březinová v Barchove pri Pardubiciach v dnešnej Českej republike. Detstvo a mladosť prežila najprv v rakúskom Linzi a potom žila v dnešnej Bratislave. V roku 1925 ako 19-ročná začala študovať medicínu, rýchlo ju však vymenila za herectvo, ktorého štúdium ukončila v roku 1929 na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave. V tom istom roku ju angažovali do Slovenského národného divadla (SND), ktorého členkou bola štyridsať rokov (1929 – 1969). Jej talent sa v škole, ale aj v začiatkoch umeleckej kariéry, rozvíjal najmä pod umeleckým vedením Janka Borodáča.
Na javisku SND stvárnila množstvo rôznorodých postáv. Najprv to boli menšie role naiviek, veľmi rada spomínala na svoju prvú veľkú úlohu slepého dievčatka Berty v Dickensovom Svrčkovi pri ohni. Jej premiéra bola 29. decembra 1929, teda už v prvej sezóne, čo Vilma Jamnická hrala v SND. Neskôr upútala napríklad ako Silvia v Hre lásky a náhody, Berta z Brünecku v Schillerovej tragédii Viliam Tell, Grófka Anna v Tanci nad plačom alebo Katrena v inscenácii Ako sa Vám páči. Altové zafarbenie hlasu ju predurčovalo aj na stvárňovanie chlapčenských postáv.
Filmovým debutom Vilmy Jamnickej bola dráma Drevená dedina (1954). Svoj herecký um predviedla v mnohých ďalších filmoch vrátane V hodine dvanástej (1958), Smrť sa volá Engelchen (1960), Jánošík I., II. (1962), Kto odchádza v daždi (1974), Červené víno (1976), Kamarátky (1979), Kára plná bolesti (1985), či Nejasná zpráva o konci světa (Nejasná správa o konci sveta, 1997) z dielne režiséra Juraja Jakubiska. Jednu z jej ostatných úloh si zahrala v televíznom seriáli Ordinácia v ružovej záhrade (2007). Televíznym divákom sa predstavila aj v reláciách Anjeli strážni (2004), či v roku 2007 v reláciách Takí sme boli a Hit storočia.
Najintenzívnejšie roky činorodého života Vilmy Jamnickej sa spájajú s významnou režisérskou osobnosťou - Jánom Jamnickým, veľkým divadelníkom a jej životným partnerom. Zvláštny a fascinujúci Jamnický ju veľmi upútal. Spolužitie veselej, nadanej a vynikajúcej herečky s mimoriadne charizmatickým a sugestívnym umelcom s temnými očami, mužom s večne hľadajúcou dušou, so sklonom k mystike, bol časom milovania, rozchodov, čakania a znova stretávania, nových lások a popri tom krásnej umeleckej činnosti. Ako však sama herečka po dlhých rokoch hovorila, časom priateľstva. O ich spolužití napísala v roku 1985 knihu Letá a zimy s Jánom Jamnickým. Téme svojho rozpadnutého manželstva dala priestor aj v spoločnom knižnom projekte s Marikou Studeničovou Elixír môjho života (2005). Pri oslave svojich 101. narodenín pokrstila knižku Muž môjho života (2007).
„Súdení sme si boli už v minulých životoch. Raz som bola manželkou indického brahmu, ktorým bol doktor Jamnický. Ako milujúca manželka som sa po jeho smrti dala upáliť spolu s ním,“ povedala kedysi o osudovom mužovi týždenníku Plus 7 dní.
Život po jeho boku však vôbec nebol ľahký. „Len čo vošiel do môjho života, naordinoval mi absolútnu samotu. Musela som z neho vylúčiť aj všetky kamarátky. Ale nevadilo mi to. Tak veľmi som do neho bola zamilovaná. Neľahko som pri ňom znášala iba to, že som musela byť vegetariánka. Kládol mi to za povinnosť,“ prezradila úskalia svojho života. Dokonca nemala problém priznať, že spolu sexuálne takmer nežili.
napriek tomu, že plnila každé jeho prianie, ju nakoniec opustil, a to kvôli mladšej hereckej kolegyni Oľge Sýkorovej. „Keď ma odkopol, zvíjala som sa ako prišliapnutý červík. Odpustila by som mu aj neveru,” tvrdila Jamnická, ktorá stále čakala na Jánov návrat. No nestalo sa tak. Jamnický si siahol na život. „Oľga ho tak utrápila, že spáchal samovraždu,“ uviedla Vilma svoj pohľad na vec. Ako vtedy dodala, chce sa za neho vydať aj v budúcom živote.
Po odchode do dôchodku ostala aj vo vysokom veku aktívna. Verejnosť ju poznala tiež ako astrologičku, na túto tému vydala niekoľko kníh.
Herečka Vilma Jamnická zomrela 12. augusta 2008 v Bratislave vo veku 101 rokov.