O peňažnom príspevku na stravu sa šírilo množstvo negatívnych mýtov ešte predtým, než bol vôbec v parlamente schválený. V praxi sa však ukazuje, že napriek tomu sa pre zamestnancov stal aj tak väčšinovou voľbou. Nie je to prekvapujúce, veď posúďte sami, aké nevýhody sa mu pripisovali a aká je napokon realita.
Jedným z najfrekventovanejších mýtov bol ten, že ak si zamestnanec vyberie peňažný príspevok na stravu namiesto stravných lístkov, môže mu naň siahnuť exekútor. Odborníci na financie, ako aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR to však vzápätí vyvrátili. Poukázali na fakt, že peňažný príspevok na stravu nie je mzdou, a preto nemôže byť ani predmetom exekúcie.
O príspevku na stravu vo forme peňazí sa šírilo aj to, že zamestnanec týmto výberom vlastne získa menej, než keby si vybral stravné lístky, lebo sa z neho odvádzajú dane a odvody. V skutočnosti zamestnanec nezíska vôbec menej. Peňažný príspevok je oslobodený od všetkých odvodov a aj od daní, ak jeho výška nepresiahne maximálnu sumu na stravné, ktorá je v tomto roku stanovená na 2,81 eura. Tento limit sa má však čoskoro odstrániť, zdaňovanie finančného príspevku na stravovanie sa plánuje zjednotiť s gastrolístkami.
Ľudí mala od peňažného príspevku na stravu odradiť aj hrozba, že zamestnávateľ ním údajne môže nahradiť časť mzdy. Zamestnanec by tak mal dostávať nižšiu skutočnú mzdu než predtým. Realita je však taká, že zo zákona nemôže byť žiadna časť mzdy nahradená príspevkom na stravu, pretože stravné nie je mzdou. Ak si teda zamestnanec vyberie peňažný príspevok na stravu, mzda mu nielenže zostáva v rovnakej výške, ale mu k nej tieto peniaze pribudnú.
Ďalšou z plejády údajných rizík pri voľbe peňažného príspevku na stravu bolo to, že zamestnávatelia doň budú svojich zamestnancov nútiť. Dôvodom malo byť, aby ušetrili na odvodoch pre štát. A realita? Zamestnávateľ by tým v skutočnosti nič neušetril, pretože mzda sa príspevkom na stravu nemení. To znamená, že sa nijako nemenia ani odvody zamestnávateľa. Nehovoriac o tom, že Zákonník práce jednoznačne stanovil, že forma príspevku na stravu je výhradnou voľbou zamestnanca.
Mýtus, že ak si zamestnanec zvolí finančný príspevok na stravu, môže tým ohroziť existenciu gastroprevádzok, je už len úsmevnou epizódou. Z logiky veci vyplýva, že človek sa neprestane stravovať len preto, lebo bude platiť peniazmi namiesto stravného lístka. Naopak, platbou peniazmi sa odbremenia gastroprevádzky od platenia poplatkov, ktoré platia emitentom stravných lístkov, teda firmám, ktoré ich vydávajú, za ich spätný výkup. Čiže gastroprevádzky ešte aj ušetria, čím sa hrozba ich zániku, naopak, môže zmenšiť.
Ak zvažujete voľbu peňažného príspevku na stravu a chcete zistiť viac, navštívte stránku www.pravdaogastracoch.sk
- reklamná správa -
