BRUSEL - Jadrové elektrárne predstavujú "atraktívny cieľ" pre teroristov. Uviedol to dnes belgický denník Le Soir s odvolaním sa na vystúpenie federálneho ministra vnútra Jana Jambona na summite o jadrovej bezpečnosti vo Washingtone.
Jambon v rámci washingtonského summitu spresnil, že zatiaľ neexistujú žiadne "priame hrozby" voči jadrovým zariadeniam v Belgicku. Bezpečnosť v okolí belgických jadrových elektrární bola podstatne posilnená po teroristických útokoch v Bruseli z 22. marca. "Teroristi môžu použiť jadrový materiál na výrobu bômb. Hlavy štátov (na summite) sa chcú vyhnúť takejto katastrofe," zdôraznil Jambon.
Minister na summite hovoril o nebezpečenstve "jadrových útokov", ale aj o "útokoch na jadrový materiál", keď spresnil, že napríklad takýto materiál sa nachádza v nemocniciach. Podľa Jambona zhodnocuje riziko podobných útokov v Belgicku Úrad pre analýzu teroristických hrozieb (OCAM). Minister zdôraznil, že po teroristických útokoch v Bruseli z 22. marca požiadal OCAM, aby uskutočnil hlbšiu analýzu možných rizík spojených s jadrovým materiálom, pričom je nevyhnutné identifikovať najmä potenciálnych zradikalizovaných zamestnancov jadrových zariadení.
"Požiadal som o bližšie preskúmanie tejto záležitosti. Vieme, že všade sa môžu vyskytnúť zradikalizované osoby. Proces radikalizácie môže prebehnúť rýchlo," upozornil Jambon. Minister uviedol, že dôveruje bezpečnostným previerkam personálu jadrových zariadení, aj keď podľa neho pri zohľadnení "ľudského faktora" nemožno nikdy garantovať stopercentnú bezpečnosť.
Polovica občanov sa zhodlo na uzatvorení hraníc
Polovica belgickej populácie si dokáže predstaviť uzatvorenie štátnych hraníc. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky o stave spoločnosti, ktorý sa uskutočnil po krvavých atentátoch v Bruseli z 22. marca. Uviedol dnes belgický denník Le Soir.
Podľa výsledkov prieskumu, ktorý si objednala nadácia "Toto nie je kríza" a ktorý uskutočnil inštitút Dedicated Research, sa 50 percent respondentov domnieva, že "uzavretie hraníc pre utečencov je naozaj dobré opatrenie, ktoré zabráni teroristom páchať útoky v Belgicku". Podľa prieskumu nevidí polovica z opýtaných Belgičanov nič "nenormálne" na rovnici "utečenec = moslim = terorista". V rovnakom duchu takmer 40 percent Belgičanov s odkazom na marcové teroristické útoky vníma moslimskú komunitu skôr v úlohe "komplica".
Sociológ Benoit Scheuer, ktorý bol vedeckým garantom prieskumu, uviedol, že výsledky naznačujú existenciu "príliš fragmentovanej spoločnosti", keď jedna časť populácie presadzuje otvorenú a kozmopolitnú spoločnosť a druhá strana žiada uzavretejšiu spoločnosť, s deliacimi plotmi, väčšími kontrolami a dôraznejšou úlohou štátnych orgánov.
Prieskum zároveň naznačil, že 30 percent Belgičanov sa v najbližších dňoch a týždňoch po útokoch bude snažiť vyhýbať sa verejným miestam. Spomedzi členov moslimskej komunity sa však až 49 percent respondentov pokúsi vyhýbať sa verejným miestam, a to nielen zo strachu pred novými atentátmi, ale aj zo strachu pred agresívnymi prejavmi xenofóbie a islamofóbie.
Podľa prieskumu sa až 80 percent respondentov domnieva, že Belgicko sa môže stať terčom ďalších podobných útokov, ako boli tie z 22. marca v Bruseli. V tejto súvislosti prieskum ukázal vysokú mieru nespokojnosti Belgičanov s úradmi, keď 53 percent opýtaných kritizovalo štát za neschopnosť vypátrať a zadržať podozrivých teroristov. Ešte vyššia je nespokojnosť so zodpovednými orgánmi z oblasti justície, polície a tajných služieb - ich chronické zlyhávanie v rámci boja proti terorizmu kritizuje 67 percent občanov krajiny.
