BRATISLAVA - Hlava štátu nie je povinná obrátiť sa pri spornej referendovej otázke na Ústavný súd (ÚS) SR, je to iba jej možnosť. Zhodli sa na tom ústavní právnici Marek Domin i Peter Kresák. Podľa Kresáka neexistovali dôvody na to, aby prezident SR Peter Pellegrini požiadal ÚS o posúdenie prvej navrhovanej otázky v petícii podanej mimoparlamentnými Demokratmi. Odborníci upozornili, že ÚS už o podobnej veci rozhodol, že je v rozpore s Ústavou SR. Otázky, ktoré referendum napokon bude obsahovať, neodporujú ústave, no podľa Kresáka neobsahujú právnu normu, iba smerujú k vyjadreniu istého názoru. To môže byť podľa neho problém. Ústavný právnik Vincent Bujňák pripomenul, že na Slovensku odvolávanie parlamentu z vôle občanov nie je možné, lebo ho ústava nepripúšťa.
Pri prvej navrhovanej otázke sa chceli Demokrati pýtať občanov na súhlas s tým, aby si parlament skrátil volebné obdobie. Domin upozornil na rozhodnutie ÚS z roku 2022, ktoré sa týkalo otázky smerujúcej k tomu, aby vláda podala demisiu. „Predpokladám, že Ústavný súd, ktorý by mal v zmysle princípu právnej istoty v podobných (rovnakých) veciach rozhodovať podobne (rovnako), by aj tak dospel k záveru, že prvá referendová otázka je v rozpore s Ústavou, a preto by nebolo možné vyhlásiť referendum o takejto otázke,“ skonštatoval docent ústavného práva. Kresák dodal, že okrem „jednoznačne účelového prelamovania ústavného textu, ktoré ÚS SR opakovane odmietol, takáto formulácia otázky narážala aj na obsah zákazu imperatívneho mandátu, ktorý ústavný text jednoznačne obsahuje“.
Ústavní právnici varujú
Bujňák pripomenul, že podľa rozhodnutia ÚS ústava vôbec nepredpokladá, že by sa mal ústavný orgán uzniesť na svojom konci na základe záväzného príkazu občanov. „Prvá referendová otázka uvedené nerešpektuje a ústavu chce jednorazovo prelomiť, a to aj v časti, v ktorej ústava poslancom garantuje, že nie sú viazaní príkazmi,“ zdôraznil s tým, že v roku 2023 vznikol ešte dodatočný argument pre protiústavnosť navrhovanej otázky. Z vtedajšieho návrhu novely vypadla zmienka o možnosti občanov odvolať parlament zvonku referendom a ostalo v ňom len oprávnenie parlamentu uzniesť sa na skrátení volebného obdobia svojím uznesením. „Ak sa toto vo verejnej diskusii objavuje ako argument, tak v skutočnosti je to dodatočný argument v neprospech referendovej otázky,“ dodal.
Skrátenie mandátu neprešlo
Júlové referendum bude napokon obsahovať dve otázky. Tú o zrušení tzv. doživotnej renty napríklad pre premiéra vníma Domin ako menej problematickú. „Ak by výsledky referenda boli platné a väčšina hlasujúcich by odpovedala áno, dôsledkom by bolo prijatie právnej normy so silou ústavného zákona,“ ozrejmil. Druhá otázka hovorí o súhlase s obnovením Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) a Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). „Zrejme by bolo potrebné, aby národná rada prijala zákon, ktorým by upravila podrobnosti, keďže takáto norma prijatá v referende by pravdepodobne na efektívne ‚oživenie' ÚŠP a NAKA nestačila,“ skonštatoval Domin.
Podľa Kresáka by mal platný výsledok referenda k týmto dvom otázkam „zjavne iba charakter prieskumu verejnej mienky“. Vysvetlil, že otázky smerujú iba k vyjadreniu istého názoru, na pretavenie ktorého do právnej normy by bola nevyhnutná legislatívna činnosť Národnej rady SR. Aj v tomto prípade sa podľa neho naráža na zákaz imperatívneho mandátu, ktorý hovorí, že poslanci sú zástupcovia občanov a „mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi“. Bujňák dodal, že tieto dve otázky môžu byť predmetom referenda, pretože pri nich nebol zaznamenaný rozpor s ústavou.
Pellegrini vyhlásil v pondelok (20. 4.) referendum s dvomi otázkami, ktoré sa budú týkať zrušenia doživotnej renty a obnovy ÚŠP a NAKA. Ľudové hlasovanie bude 4. júla. Otázka o požiadavke skrátiť volebné obdobie nebude predmetom referenda, keďže je podľa hlavy štátu v rozpore s ústavou.
