BENÁTKY - Plameniaky patria v talianskej Benátskej lagúne medzi nových obyvateľov. Najlepšie to dokazuje skutočnosť, že miestny dialekt pre ne nemá žiadne pomenovanie. Tieto ružovkasté vtáky, ktoré sa po taliansky nazývajú fenicotteri, však v súčasnosti prilietajú do Benátok v rekordných počtoch. Prispelo k tomu úsilie o obnovu poškodených mokradí, vďaka ktorému sa rozširuje prirodzené prostredie plameniakov. Vtáky by tak mohli v lagúne začať aj hniezdiť, napísala agentúra AP.
Najznámejšie európske hniezdiská plameniakov ružových sa nachádzajú v Španielsku a vo Francúzsku. V rozsiahlej Benátskej lagúne sa začali objavovať začiatkom 21. storočia, prevažne v rybárskych oblastiach a na bahnitých plochách v najvzdialenejších častiach lagúny.
V historickom centre Benátok s jeho kanálmi, ktoré vo veľkom počte navštevujú turisti z celého sveta, plameniaky pozorovali len zriedka. Ochrancovia prírody tvrdia, že prílet plameniakov do Benátok je znakom dobrého zdravotného stavu lagúny. Zároveň naznačuje, že oblasť je pre tieto vtáky vhodným miestom na získavanie potravy.
Počet zimujúcich plameniakov dosiahol rekord
V minulom roku dosiahol počet plameniakov zimujúcich v Benátkach rekordných takmer 24-tisíc. V porovnaní s predchádzajúcim rokom ich bolo o 6000 viac. Ide o čísla, „ktoré zaraďujú Benátsku lagúnu medzi najvýznamnejšie zimoviská v rámci celého ich prirodzeného prostredia“, uviedol ornitológ Alessandro Sartori. Sartori každý týždeň prehľadáva lagúnu na člne a hľadá známky hniezdenia, ktoré by naznačili, že sa tieto brodivé vtáky začali v Benátkach rozmnožovať.
Zatiaľ však nezaznamenal žiadne nové pokusy. Plameniaky sa neúspešne pokúsili zahniezdiť v severných rybárskych oblastiach lagúny v rokoch 2008 a 2013. K ich neúspechu prispelo aj prudké krupobitie, ktoré zabilo desiatky vtákov. Viac ako 90 percent vtákov, ktoré ochrancovia prírody zaznamenali počas minuloročného sčítania, sa nachádzalo v severnej časti lagúny. Rozprestiera sa tam rozsiahla oblasť prirodzených slaných močiarov. Plameniaky priťahujú aj tradičné rybárske oblasti, ktoré tvoria poloprírodné mokrade s hrádzami a poskytujú im dostatok potravy. Zároveň sa tam však vtáky môžu dostať do konfliktu s ľudskou činnosťou.
Obnova mokradí môže prilákať ďalšie vtáky
Projekt obnovy slaných močiarov v odľahlejšej južnej časti lagúny, ktorá leží za historickým centrom Benátok a priemyselným prístavom, zvyšuje nádej, že počet plameniakov stúpne aj tam. Erozia mokradí bola v tejto časti lagúny mimoriadne závažná. Ich obnova by mohla plameniakom ponúknuť nové prirodzené prostredie.
Benátska lagúna sa rozprestiera na ploche približne 550 štvorcových kilometrov. Pôvodne ju takmer z polovice tvorili slané močiare. V súčasnosti tieto slaniská, ktoré sa v benátskom dialekte nazývajú barene, predstavujú len približne sedem percent jej rozlohy.
Projekt financuje Európska únia
Na obnove týchto oblastí sa podieľa organizácia We Are Here Venice (Sme tu, Benátky) v rámci päťročného projektu WaterLANDS v hodnote 23,6 milióna eur. Projekt financuje Európska únia a jeho cieľom je obnova mokradí v rôznych častiach Európy.
Poškodenie je mimoriadne výrazné najmä v strednej a južnej časti lagúny. Spôsobila ho kombinácia prirodzenej erózie a bagrovania plavebných kanálov, ktoré mali v 60. rokoch 20. storočia zabezpečiť prístup do priemyselného prístavu Marghera.
Benátkam podľa odborníčky hrozí premena na morský záliv
„Odvtedy došlo k omnoho rozsiahlejšej erózii a úbytku sedimentov z lagúny, a to až do takej miery, že Benátky smerujú k tomu, aby sa z nich stal morský záliv,“ uviedla výkonná riaditeľka organizácie We Are Here Venice Jane da Mostová. Projekt obnovy mokradí má podľa nej konkrétne ukázať, že tomuto vývoju možno čeliť a zmeniť smerovanie dejín.
Obnova slaných močiarov zvyšuje schopnosť lagúny zachytávať oxid uhličitý, ktorý ako skleníkový plyn prispieva ku klimatickým zmenám. Zároveň zmierňuje dôsledky stúpajúcej hladiny mora. Da Mostová však upozornila, že na dosiahnutie výraznejších klimatických prínosov by bolo potrebné obnoviť podstatne väčšie územia.
Rastúca biodiverzita môže pomôcť aj plameniakom
Z rastúcej biologickej rozmanitosti môžu profitovať aj plameniaky. Tím Jane da Mostovej skúma spôsoby, ako zvýšiť biodiverzitu na obnovených slaniskách. Patrí medzi ne aj výsadba druhov, ktoré môžu pomôcť obmedziť eróziu a zvýšiť odolnosť mokradí. Na bahnitom pobreží, kde tím pracuje, sú viditeľné stopy po plameniakoch, predovšetkým v podobe stratených ružových pierok.
Nedávno sa tam zdržiavalo kŕdeľ približne 30 plameniakov. Vtáky odleteli po tom, ako ich pár hlasno kričiacich lastúrničiarov upozornil na prítomnosť ľudí. Ornitológ Alessandro Sartori je presvedčený, že obnova už začala do oblasti priťahovať väčší počet plameniakov. Počas posledných troch rokov zaznamenal nárast ich počtu v južnej časti lagúny. Z pôvodných niekoľkých jedincov sa ich počet v niektorých obdobiach zvýšil na 300 až 400. „Dúfame, že tu, rovnako ako v iných častiach Stredomoria, nájdu miesta, na ktorých budú môcť hniezdiť,“ dodal Sartori.
Plameniaky ponúkajú nový pohľad na Benátky
Prítomnosť plameniakov v lagúne zdôrazňuje význam benátskeho ekosystému a návštevníkom ponúka nový spôsob, ako vnímať mesto kanálov a okolité ostrovy. Benátky tak nemusia vnímať iba z historického a umeleckého hľadiska, ale aj z ekologickej perspektívy.
Návštevníci, ktorí dúfajú, že plameniaky priamo v meste uvidia, však budú pravdepodobne sklamaní. Vtáky sa zdržiavajú v plytkých a ťažko dostupných častiach lagúny, kde treba pri plavbe člnom pozorne sledovať príliv, odliv a priebeh kanálov. Plameniaky sa navyše dajú ľahko vyplašiť aj z veľkej vzdialenosti.
